Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

piatok, 21. júla 2017

Turecký šalát z bielej fazule (a s vajcom na mäkko)

Prechádzala som si zoznam posledných svojich publikovaných príspevkov a s prekvapením zistila, že už dávno nepadol recept na nejaký šalát v pravom slova zmysle. Ako je to vlastne možné? Nastal pravý čas to zmeniť, veď nie je lepšia doba dopriať si priehrštie čerstvej zeleniny ako v lete. Nie, že by som ju nejedla na kilá (až tony), ale vypadá to tak, že operujem najmä s tepelne spracovanou. Alebo sa nedostane na blog, to je tiež jeden z hlavných dôvodov. Pretože kombinujem svoju osvedčenú klasiku a keď mám možnosť oddávať sa domácim uhorkám a paradajkám, dostanú prednosť pred akýmikoľvek zložitosťami a inováciami. Koniec koncov, od kurzu som sa neodchýlila ani trochu, i tento pokrm ich obsahuje.
Príjemnou zmenou je však zdroj bielkovín. Fazuľu nepoužívam až tak často a ak, frekventovanejší je jej červený variant, no tento raz som do tohto Tureckom inšpirovanom šalátu prisypala bielu. Paradoxom je, že ju mám vlastne radšej, ako obyčajnú, ale ak používam suchú a varím si ju sama (nie z konzervy), aby som dosiahla rovnakú mäkkosť, až takmer rozvarenú textúru, musí sa na sporáku trápiť dlhšie. Teda za predpokladu, že to nie je maslová biela fazuľa. Tá je hotová raz-dva.
Malou zaujímavosťou tohto receptu je príprava takzvanej narýchlo kvasenej cibule. Odsledovala som, že ak ju konzumujem surovú, nekamaráti sa so mnou a často ma po nej páli záha. Nie vždy sa mi však chce opekať ju na oleji, najmä ak mám chuť na niečo ľahké a svieže. Už teraz viem, že na to existuje ľahká pomoc. Spariť ju vriacou vodou, pridať kyslé zložky ako ocot a citrónovú šťavu a extrémne rýchlo ju v podstate sterilizovať. Zmäkne a naviac jej to dodá príjemnú chuť, ktorá zjemňuje jej charakteristickú ostrosť.
Pre väčšiu výživnosť je tento šalát doplnený ešte vajcom, ktoré Turci vo svojej kuchyni využívajú pomerne často. Tu to nechávam na každom z vás, nie je podstatné, pre akú formu sa rozhodnete, podstatnou vecou je nevynechať ho. U mňa vyhralo varené na mäkko, pretože je o mne už asi známe, že zbožňujem polotekutý (až nedovarený) žĺtok, ktorý sa po prekrojení do taniera rozleje a prirodzene tak zeleninu obalí akousi pseudo omáčkou.

Šalát (jedna porcia, ktorú máte možnosť vidieť na fotkách):
  • 130 g hotovej bielej fazule
  • 150 g domácich paradajok
  • 150 g domácej uhorky 
  • veľkú hrsť čerstvej bazalky
  • 1 vajce, uvarené namäkko (metódu voľte podľa ľubovôle)
  • trochu korenia na zeleninu
Rýchlo kvasená cibuľa:
  • pol cibule
  • hrnček vriacej vody
  • 2 ČL jablčného octu
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • trochu soli a korenia
Cibuľu nakrájame na tenké mesiačiky, zalejeme vriacou vodou, ochutíme octom, citrónom,  soľou a korením a v náleve necháme odstáť. Čím dlhšie, tým lepšie, ale takto kvasenú cibuľu je možné podávať už po 15 minútach. Dĺžka sterilizácie ovplyvní jej chuť a ostrosť. 

V mise zmiešame fazuľu, nakrájané paradajky, uhorky a bazalku. Zeleninu posypeme korením a premiešame. Pridáme cibuľu precedenú z nálevu a uvarené vajce. Hotovo, podávame!





To sme mali fotky pred dekonštrukciou, teraz sa pozrime na výslednú misku..





V jednoduchosti je krása. Ako vidíte, jedná sa v podstate o obyčajné a možno na prvý pohľad nezaujímavé suroviny, ale dokopy výborne ladia a vytvárajú tak plnohodnotné a na živiny bohaté jedlo. Najviac sa mi páči, ako šikovne je v ňom spracovaná cibuľa, ktorá môže mať podobné účinky na váš organizmus ako u mňa. Dúfam, že oceníte malý tip na "oklamanie nepriateľa" a metódu vyskúšate. Spolu s týmto šalátom. Dobrú chuť! 

štvrtok, 20. júla 2017

Mrkvové rezance (Semi)Carbonara s pečenými paradajkami

Cestoviny Carbonara asi nikomu príliš predstavovať nemusím. Prečo však píšem Semi-? Nuž, z prostého dôvodu: tradičné vajíčka vytvárajúce omáčku som vynechala. Nieže by som mala niečo proti vajciam, božechráň, ale vzhľadom k tomu, že do tohto pokrmu ide šunka, syr, mlieko alebo smotana a maslo, prišiel mi už tak dosť poctivý a sýty. Namiesto nich som ho vylepšila paradajkami, ktoré sú v sezóne úžasné a pre väčšiu hravosť som ich potrápila v rúre, aby popraskali, pustili šťavu, trochu sa opiekli a poskytli tak mojím rezancom dokonalú príchuť na omáčku. Zhodou okolností je celá miska ladená do červenej, pretože som opäť využila fantastický syr Red Leicester, ktorý je pomocou prírodného farbiva práve červeno-oranžového odtieňu. Viac som sa o ňom rozpísala >>v tomto príspevku<<, tak sa na to mrknite.
Dobre, rozoberme si to, máme všetko jednej farby: mrkvové rezance, dusenú šunku, syr i paradajky.. Nuž čo, niekedy sa pritrafí aj takáto udalosť. Hlavné je, že si máme na čom pochutnať. Okrem iného, k záplave jedinečných chutí prispieva ešte nezanedbateľné množstvo cesnaku a čili vločky (znovu červené), ktoré som si zakúpila nedávno a teraz ich využívam kde sa dá. Ale postupujem už opatrne, po skúsenosti s >>týmto sumčekom<< sypem do jedál snáď po dvoch-troch vločkách. Joj, skoro by som zabudla. Jednotvárnosť napokon predsa len trochu rozbíja jedna vec. Bylinky! Dotrepala som si z obchodu hneď dva črepníčky čerstvej bazalky a oregana a bol by takmer smrteľný hriech ich do tohto talianskeho receptu nepoužiť. Veď si o to koleduje! Aróma bazalky a oregana je jedinečná a oživia každý pokrm, najmä keď máme tú možnosť zvoliť čerstvé.
Zrejme ste postrehli, že pri príprave mojich Carbonara rezancov som sa znovu vrátila k mrkvovým. Nemôžem si pomôcť, sú moje najobľúbenejšie a hoci nedbám na to striedať ich s inými (cuketovými, sklenými, tekvicovými, a najnovšie z >>čiernej fazule<<), sú trvalou stálicou mojej kuchyne. Príde mi, že sú schopné vsiaknuť do seba a obaliť sa čo najväčším množstvom omáčky, navyše opečené krásne chrumkajú. No čo viac si môžeme priať? Snáď len dupľu!
  • zo 4 paradajky
  • 1 + 1 PL kvalitného oleja (z jadier pražených vlašských orechov, napríklad)
  • 1 + 2 strúčiky cesnaku
  • korenie podľa ľubovôle
  • štipku čili paprikových vločiek
  • 1 veľkú mrkvu
  • 50 g zaúdenej šunky (aspoň 95% podielu mäsa)
  • 150 ml mlieka
  • 50-60 g syru Red Leicester (alebo typu Cheddar, Eidam, Gouda)
  • po 2 hrste čerstvej bazalky a oregana
Paradajky prekrojíme na polovice (štvrtiny, ak sú veľké), premiešame s 1 prelisovaným cesnakom, 1 PL oleja a korením. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry na 10-15 minút, kým povrch nie je posiaty "pľuzgierami" a nevylúčia šťavu.
Šunku nakrájame na pásiky a vo woku opečieme na chrumkavo. Odložíme bokom.


Mrkvu nastrúhame na rezance a vo výpeku na zvyšku oleja osmažíme, kým nie sú zlatisté. Ochutíme ich paprikovými vločkami, ďalším cesnakom a korením. Do woku vrátime šunku, podlejeme ho mliekom a vmiešame dnu strúhaný syr. Zmes necháme roztopiť a tekutinu zredukovať na požadovanú konzistenciu. Na záver pridáme k rezancom nasekané bylinky a pečené paradajky aj ich šťavu z plechu. Ozdobíme ďalšími bylinkami a podávame.






Aby toho nebolo málo, aj servírovanie/prezentáciu som zvolila do červena, ha! Dobre, s pravdou von, ani to nebol zámer, táto utierka bola jediná čistá 😆. To ste síce nemuseli vedieť, ale ja na seba nabonzujem všetko. V každom prípade, čo rozhodne vedieť musíte je fakt, že tieto rezance sú fantastické, obsahujú toľko jedinečných chutí, že nebudete vedieť, kedy prestať a po prázdnej miske sa opäť postavíte za sporák a budete zháňať ingrediencie na druhú dávku. No veď uznajte: syr, šunka, domáce paradajky, sladká mrkvička, čerstvé bylinky, primeraná dávka cesnaku.. Nič, čo by človek nemiloval!
(P.S. Jeden z fakt minima receptov, ktoré majú obstojné/znesiteľné fotky. A to je už čo povedať, keďže rezance sa neskutočne zle aranžujú.. Ak sa Vám aspoň trochu páčia, dajte mi vedieť, nech viem, či má zmysel sa s tým tak babrať. Trvalo mi to dlhšie ako samotné varenie..)

streda, 19. júla 2017

Čokoládový chlebík z cukety (bez múky)

Tak v prvom rade, milí priatelia, nedeste sa! Pri zahryznutí sa do tohto chlebíka Vás okamžite prevalcuje intenzívna chuť kakaa, nie je šanca, že by ste v ňom zacítili čo i len malý kúsok cukety. Naopak, budete ju tam chcieť z jedného prostého dôvodu: dodá mu nádhernú vláčnosť, vlhkosť a jemnosť, konzistenciu ako obláčik. Sám sa rozplýva na jazyku. Skutočne sa nejedná o nejakú z tých dusivých buchiet, ktoré musíte zapíjať kartónom mlieka, aby šli dolu krkom. Pripomína mi taký odľahčený brownie, najmä vzhľadom, pretože jeho povrch je krásne lesklý, akoby papierový, ktorý je jeho typickým znakom. No a keď naďabíte na rozpustené kúsky nasekanej čokolády, to ešte len budete krochkať blahom. Samozrejme, za predpokladu, že ho budete jesť krátko po vytiahnutí z rúry, respektíve v tomto horúcom letnom počasí. Obrovským pozitívom, aspoň z môjho pohľadu, je to, že doň nejde ani gram múky. Takže v podstate.. je to zelenina! A jej konzumácia je zdravá, no nie? Takže vlastne telu robíte veľkú službu.
Haha, dobre, bez srandy, nejaké tie kalórie zákonite musíte absorbovať, ale možno sa po tomto koláči nebudete cítiť prehnane naprataní na prasknutie. Opakujem, je pomerne ľahký a k popoludňajšej káve/čaji ako zákusok vhodný. Bez obáv zasýti aj ako hlavný chod na obed, ostatne, to bol čas kedy som si ho dopriala ja a v neposlednom rade, nič nám nebráni smelo sa do neho pustiť aj na raňajky, práve k hrnčeku mlieka. Vidíte, príležitostí na podľahnutie jeho čaru je nespočetne mnoho, preto by možno nebolo na škodu upiecť si rovno dvojitú dávku, aby bol po ruke v každú dennú hodinu. Tým skôr, ak by ste sa oň chceli s niekým podeliť. Ale to by som asi nerobila, je návykový a tak ľahko ho z rúk nebudete chcieť dať. Dúfam, že som Vás dostatočne presvedčila o tom, že ho musíte vyskúšať. A ak nie ja, záplava podobných fešákov z internetu Vás hádam utvrdí v tom, že to nie je len nejaký môj bláznivý výstrelok a ono je to naozaj chutné. Inak by to nepripravoval pomaly snáď každý druhý. Okrem toho, stretla som sa už s čudnejšími ingredienciami do koláčov..
  • 20 g masla (skvelé by bolo napríklad aj arašidové alebo mandľové, obyčajné však postačí)
  • 20 g kakaa
  • 20 g mlieka (2 PL) 
  • 2 vajcia
  • 1 ČL jablčného octu
  • 1 ČL kypriaceho prášku
  • 130 g cukety, nastrúhanej na jemno
  • 4 kocky (50 g) kvalitnej čokolády - 70% a viac, nie je na škodu aj s nejakou príchuťou (napríklad malinová je skvelá)
Do roztopeného masla primiešame kakao, mlieko, vajcia, ocot a kypriaci prášok. Metličkou rozšľaháme, aby v ceste neostali hrudky. Pridáme dnu jemne strúhanú a vyžmýkanú cuketu. Premiešame, aby sa rovnomerne rozmiestnila do celej hmoty a na záver vsypeme sekanú čokoládu. Zo dva-trikrát prehodíme vareškou a vlejeme do formy na biskupský chlebíček vystlanej papierom na pečenie (alebo vymazanej olejom).


Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C takých 35 minút, kým povrch nie je lesklý a pevný, okraje sa odliepajú od stien formy a špajdľa umiestnená do stredu vyjde bez viditeľne mokrého cesta (zababraná zrejme bude, ak natrafíme priamo na tekutú čokoládu). Cieľom je chlebík neprepiecť, mal by ostať mierne vlhký, ale pevný. Môžeme okamžite podávať, ale pozor na jazyk!



Všimnite si tie dokonalé kúsky tekutej čokolády. Och, blaženosť! A štruktúra.. no povedzte, nevrhli by ste na na to?




Neviem čo viac dodať na záver. Proste len toľko, že zelenina vôbec nemusí byť nudná a netreba si pri nej hneď predstaviť len otrepanú klasiku šalát-paradajka-uhorka (i keď, vôbec nič proti tomu, ja mám rada aj také). Ide to aj hravo a netradične. Ak máte teda k dispozícii ešte plnú záhradu cukety, prijmite tento tip na jej spracovanie. A nehanbite sa servírovať ju aj prípadným hosťom. Ale v takom prípade, zdvoj, či strojnásobte dávku! 

utorok, 18. júla 2017

Šalátové Taco so sumčekom africkým a jablčnou BBQ omáčkou

Vráťme sa opäť k zeleninovej hviezde týchto dní: cukete. V tomto prípade však nebude tento recept zacielený priamo na ňu, teraz bude hrať len vedľajšiu úlohu v podobe prílohy na spestrenie. Svojich 15 minút slávy si totiž ukradne iný kandidát na víťaza, lahodný sumček africký! Opatrujem ho v mrazničke už príliš dlho, balenie je nešikovné, iba zavadzia a ja som už dávno nemala kvalitné rybacie mäso. Keď som zvažovala všetky možnosti, ako s ním naložiť, rozhodol i fakt, že v chladničke sa mi povaľoval ešte ľadový šalát. Bol by hriech neskombinovať všetkých uvedených do jedného vydareného pokrmu. A to v zaujímavej a hravej forme Tacos!
Na blogu ste mali možnosť vidieť už tri verzie:
  • s tekvicou a mrkvovými rezancami >>KLIK<<
  • s karfiolom a šampiňónmi >>KLIK<<
  • s baklažánom a pórom >>KLIK<<
Nie je až tak prekvapivé, že zakaždým sa jednalo o výhradne zeleninové pokrmy, tento vzorec však bolo na čase rozbiť a vpašovať do šalátových listov aj mäso. Sumček je pre takýto spôsob ideálny, pretože ako som zistila, neobsahuje žiadne kosti (aspoň v mojom filete som žiadnu neobjavila), preto sa nemusíte báť smelo hrýzť a babrať sa v rybe. Mäso je jemné, ľahko sa rozplýva na jazyku, zároveň ale nie je príliš mazľavé a tukové (ako trebárs u pangasa), takže viete, že naozaj konzumujete poctivú rybu. S jej prípravou som sa príliš nemaznala, hoci pozostávala z dvoch krokov. Po prvé, piekla som ju v papilote, čiže vlastne zvinutú v papieri na pečenie, čo zabezpečí, že si zachová všetky šťavy a nutrienty v nej obsiahnuté. Na druhej strane, pre krajšiu farbu a chrumkavejší element som ju hodila na grilovaciu panvicu, čo zrejme pokus o najzdravšiu verziu trochu znehodnotilo, ale nemôžete mi to mať za zlé, dostane tak razom zaujímavejšiu chuť. 
V poslednom rade bolo treba vyriešiť otázku omáčky, dresingu, dipu, "lepidla", proste niečoho, čo všetky ingrediencie dokonale spojí dohromady. V poslednej dobe sa na internete nestretávam pomaly s ničím iným, len článkami o grilovačkách, záhradných oslavách, tipoch na pohostenie na nich a tak prirodzene podvedomie môjho mozgu obsadila všade zmieňovaná barbecue = BBQ omáčka. Väčšinou sa do všetkých jedál pridávala nejaká americká hrôza plná konzervantov, naďabila som však aj na niekoľko domácich a tak som si z nich povyberala to, čo sa mi hodilo a páčilo a vytvorila svoju vlastnú Nie je nič jednoduchšie! Ostatne, jednu som vám tiež už prezentovala >>v tomto príspevku<<, ale dnešná je ešte jednoduchšia, obsahuje o niečo menej ingrediencií a príde mi sviežejšia a ľahšia. Obsahuje totiž jednu "tajnú" ingredienciu, ktorá ju robí jedinečnou. Takže ak ste zvedaví, o čo ide, nahliadnite do surovín!

Ryba a cuketa:
  • 300 g filetu sumčeka afrického, bez kože
  • 1 PL masla
  • podľa chuti korenie na grilovanú zeleninu
  • podľa chuti paprikových čili vločiek
  • 1 žltú cuketu
  • pol citrónu a šťavu z neho
BBQ omáčka:
  • 1 PL masla
  • pol menšej cibule
  • 1 strúčik cesnaku
  • podľa chuti paprikových čili vločiek
  • pol ČL mletého koriandru
  • 1 veľkú paradajku (alebo malý pohár sterilizovaných domácich lúpaných paradajok)
  • 1 malé jablko (alebo 1 PL jablčného pyré)
  • 1 ČL sójovej omáčky
  • 1 ČL jablčného octu
  • pol ČL údenej papriky
Na Tacos:
  • niekoľko listov šalátu
  • čerstvú paradajku
Rybu umyjeme, položíme na papier na pečenie, polejeme roztopeným maslom a ochutíme korením a paprikovými vločkami (opatrne, ja som ich skúšala prvýkrát a ušla mi ruka). Doložíme cuketu nakrájanú na tenké hranolky, pokropíme šťavou z citrónu i samotný citrón a papier zvinieme do pevného balíčka. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme maximálne 15 minút. Hotového sumčeka aj cuketu na grilovacej panvici zo všetkých strán sprudka a krátko opečieme, len aby nadobudli charakteristickú vzorku. Šťavu z pečenia nevylievame!


Do rajnice pridáme maslo, cibuľu a cesnak nasekané nadrobno, ochutíme čili vločkami, koriandrom a údenou paprikou. Opečieme, kým maslo nie je spenené a následne pridáme nakrájanú paradajku a jablko, podlejeme výpekom z ryby, sójovou omáčkou a octom a varíme, kým sa tekutina nezredukuje tak na polovicu. Zmes prenesieme do vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéra na jemno zmixujeme. Ochutíme podľa potreby. 


Prejdeme k zostaveniu Tacos: šalátový list potrieme bohatou dávkou BBQ omáčky, na spodok uložíme časť ryby a cuketové hranolky, vrch priklopíme paradajkou, kolieskom citrónu a môžeme naviac posypať čerstvými bylinkami. Konzumujeme ako akési lodičky, najlepšie rukami. 






Ja som z tejto kombinácie nadšená, ryba a cuketa k sebe nesmierne pasujú a tá omáčka.. 😍 Je dokonalá, nechýba jej nič. Dokonca trochu zjemnila výraznú pikantnosť sumčeka, pretože, ako inak, podarilo sa mi to prehnať s čili vločkami. Nie síce nejako výrazne, ale ja na korenené jedlá nie som až tak zvyknutá (i keď, už by som mala byť, lebo sa mi to stáva podozrivo často). Omáčka sa určite bude hodiť aj k iným pokrmom, nie je nutné podávať ju len s rybacinou; kura či bravčové, s obomi si bude rozumieť. Najlepšie bude, samozrejme, konzumovať mäso ešte teplé, priamo z grilu, ale nič sa nestane, ak sa do neho pustíte aj na druhý deň, za izbovej teploty (môj prípad). Och, ak by ste tento recept naozaj chceli pripraviť na grilovačku, nie je to problém: v papilote upiecť vopred a potom v čase servírovania už len hodiť na mriežku, dve minútky netrpezlivo prešľapovať a hotovo, hltať do prasknutia!

pondelok, 17. júla 2017

Kakaovo banánová zmrzlina / Cocoa Banana Nicecream

Banány za facku môžu znamenať len jednu vec. No, vlastne dve. Po prvé, neľudsky napratanú chladničku, do ktorej sa nezmestí už ani zastrúhaný vlas. Po druhé, banánovú zmrzlinu! Len a len z banánov. Dobre, s pridaním kakaa, pretože keď sa jedná o zmrzlinu, kakaová, respektíve čokoládová je tá, ktorú musím mať. Tak tomu bola za starých dobrých časov. Nepamätám, kedy naposledy som si nejakú dopriala. Hlavne preto, lebo všetky kupované obsahujú nesmierne množstvo cukru a to nie je podľa môjho gusta. Chcem vedieť, čo jem. Preto som sa rozhodla skúsiť si urobiť vlastnú. Najprv v tejto zjednodušenej verzii, čisto ovocnej, bez smotany. Ale zrejme príde aj na smotanové či tvarohové. V letnom období k tomu bude zvádzať.
Jednu lastovičku v tomto smere som už podnikla pri príprave >>černicovo-malinovej<<, ale už vtedy som bola rozhodnutá vrhnúť sa do banánovej, len čo konečne obchodníci zrazia ich cenu na únosnú. Slávnostná chvíľa nastala, v sobotu ráno som sa triasla nedočkavosťou a vyťahovala mixér. Do karát mi celkom zahrali priaznivé okolnosti, kedy spolubývajúca odchádzala z domu poriadne skoro, takže som ju svojím vyčíňaním nezobudila. Bohužiaľ, nemalo zmysel použiť môj verný smoothie maker, pretože aby správne fungoval, obsah jeho nádoby musí byť v aspoň trochu tekutom stave, inak to nezvládne. Chvalabohu, tyčový mixér nereptal a bez problémov si poradil aj s banánmi čerstvo vytiahnutými z mrazničky. Výsledkom bola lahodná, poriadne kakaová "zmrzlina" aj s výraznou chuťou banánov a jej konzistencia odpovedala skupenstvu, na ktoré sa transformuje pri dvoch-troch minútach na slnku. Je jasné, že nebude betónová, pretože pri spracovaní mixér vydáva teplo, ktoré na ovocie pôsobí a tým ho roztápa. Ak jediné, čo Vám chýba ku šťastiu je to, že si takúto lahôdku môžete naberačkou naložiť do misky ako efektné guľky, vráťte hmotu na chvíľu naspäť do mrazničky a potom ju pracne dolujte. Takto je to aspoň pohodlné.
Okej, ale čo navrch? Napadlo mi toľko možností, že ma skoro prevalcovali. Určite niečo chrumkavé. Rozhodne oriešky, bez toho to nejde. Možno niečo sladšie, aby to vyrovnalo horkú chuť kakaa. Ach, dilema! Nakoniec som zakotvila pri: lieskovcoch, pretože veverička ľúbi oriešky, sušených morušiach, ktoré som si kúpila nedávno po prvýkrát a bola som na ne extrémne zvedavá a kokosových plátkoch, pretože ich biela farba pekne kontrastuje s hnedým základom. A jasné, skvelo chutia. Váhala som ešte nad čerstvým ovocím, ale po dlhom uvažovaní (čo nie je dobre, zmrzlina sa začala roztápať!) som túto myšlienku potlačila, pretože miska už bola aj tak celkom preplnená a sýta. Dobré rozhodnutie, pretože i takto celkom uspokojila môj nenásytný žalúdok. Je však len a len na vás, čo si k zmrzline prisypete. Kopec inšpirácie možno nájsť i na internete, nad každou fotkou túžobne slintám a vzdychám, že by som sa na to hneď vrhla. Ale teraz už nemusím len snívať, banánová nicecream sa zrejme v najbližších mesiacoch stane pevnou súčasťou mojich raňajok. Budem mať teda dostatok príležitostí vyskúšať všetky možné verzie polevy a posýpky, ktoré mi len na um zídu.
  • 2 mrazené banány, vopred nakrájané na kolieska, aby sa ľahšie mixovali
  • 1 ČL holandského kakaa
  • hrsť orieškov, sušeného ovocia, kokosu.. proste topping podľa ľubovôle   
Banány umiestnime do vysokej nádoby alebo výkonného robota, ochutíme kakaom a pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú hmotu. Prenesieme do misky a servírujeme s doplnkami podľa vlastného výberu.





Snáď nemusím zdôrazňovať, že ani kakao nie je povinné. Chcete čisto banánovú? V pohode! Nejaké iné prímesi? Jasné, osobne sa chystám na škoricovú, to bude delikatesa! Ďalej nejakú orieškovú, ktorú docielime pridaním konkrétneho orechového masla. Výborná bude aj kokosová, stačí použiť kokosový krém z konzervy. No a pokojne sa dá kombinovať s inými druhmi ovocia, prihodiť napríklad mrazené maliny. Alebo mango, to bude určite dobrota. Neviem sa dočkať a dúfam, že po prečítaní týchto riadkov už ani vy. 

piatok, 14. júla 2017

Špagety z čiernej fazule s omáčkou z grilovanej cukety

Ja sa z tej cukety snáď zbláznim. Nielenže som si ju najprv kúpila sama (lebo akcia), potom mi ďalšiu gigantickú posunula spolubývajúca, že ich nestačí jesť (mala nabalené z domu), teraz aj mne prišiel balíček s plodinami starkinej záhrady. A v ňom, ako inak, ďalšia cuketa. Preto je len a len logické (a ospravedlniteľné), že na blogu to v najbližších dňoch nebude o ničom inom, iba o tejto zelenej fešande (eventuálne jej žltej sestre).
Už keď som pripravovala >>túto<< pomazánku na placky, napadlo mi, že by sa podobným spôsobom dala pripraviť aj fantastická omáčka. Omáčka k čomu? K mäsu, pečenej zelenine, ale hlavne rôznym druhom cestovín. Ja svoje "cestoviny", respektíve rezance vyrábam zo zeleniny a častokrát práve z cukety, preto mi ich spojenie s rovnakou omáčkou prišlo už trochu prehnané. Rozmýšľala som, aké iné zvoliť. Mohla som staviť na najobľúbenejšie mrkvové, ale doľahla na mňa akási lenivosť a nechcelo sa mi pracne ich strúhať. Mohla som využiť trebárs sklené rezance, ktorých mám v komore viac než dosť (a neuškodilo by im konečne ich spracovať), ale občas mi vadí, že sú pomerne "krehké", príliš tenké a ak ich zalejem priehrštím omáčky, majú tendenciu sa trhať a motať do jednej veľkej guče, ktorá napokon rezance nepripomína ani náhodou.
Dobre, spejem k pointe, hoci pomaly. Priznám sa, že tento úvod je trochu prikrášlený, pretože hneď od začiatku som vedela, aké "cestoviny" chcem použiť. Zo zvedavosti a práve pre účely testovania som minulý víkend obetovala ďalšiu nemalú čiastku už z aj tak prázdnej peňaženky na špagety z čiernej fazule. Chodila som okolo nich už príliš dlho a ako máte možnosť vidieť, v poslednej dobe nemám zábrany a míňam ako besná. Preto sa ocitli v košíku a ja som tak konečne mohla okúsiť, či tie prachy za celú parádu stoja. Zloženie v podstate dokonalé, obal tvrdí 100% čiernej fazule a nič iné. Majú krásnu tmavú farbu, ktorá odpovedá ich názvu a pripomínajú tak tie semolinové pšeničné s pridaním sépiovej černe. Sú však o poznanie tenšie (i keď trochu hrubšie ako sklené - čiže niečo medzi) a ako som mala možnosť zistiť, varením svoje sýte sfarbenie stratia, takže vo výsledku sú skôr neurčito sivé. Že sú štíhlejšie nezmieňujem náhodou, vykazujú podobnú tendenciu zmotania a zoskupenia sa, ale nie v až takej veľkej miere. Možno to bolo spôsobené tým, že som to klasicky neodhadla s pomerom omáčky ku špagetám a pripravila jej na minimálne dve porcie. Ale omáčky nikdy nie je dosť, to snáď chápete. Och, dovoľte mi ešte odbočku naspäť k nej. Pre väčšiu krémovosť a lahodnejšiu chuť som do nej primiešala pažítkový cottage. Keď už syr nejde ako posýpka navrch, zapracovala som ho aspoň dovnútra. So syrom je predsa všetko lepšie, nemám pravdu?


Zhrnutie? Dokonalou kópiou pšeničných cestovín nie sú, to som ani nečakala. Majú odo mňa plný počet za zloženie a štruktúra tiež nie je na zahodenie. Rozhodne lepšia ako u ich sklených príbuzných z mungo fazule. Škoda, že stratia svoju prekrásnu farbu, na tanieri by sa to hneď lepšie vynímalo. Ako nositeľ akejkoľvek omáčky obstoja dokonale, preto na osvieženie kuchyne odporúčam. Áno, nebudem ich kupovať každý týždeň, ale balenie 200 g mne vystačí na 6 porcií a keď ich miniem, chvíľku si na ne našetrím a zrejme kúpim znovu. Aspoň budem mať príležitosť vymeniť všetky zeleninové náhrady za niečo, čo sa viac blíži klasike. Pretože, priznajme si to, raz za uhorský rok si moje telo so smútkom spomenie na milované špagety s lunch meatom a syrom, na ktorých sme v detstve fičali každý týždeň. Teraz je to skôr o tom, že narážam na zaujímavé omáčky na internete, ale niekedy neviem, k čomu ich napasovať. A toto je dobrá alternatíva.
  • 30 g špagiet z čiernej fazule
  • 250-300 g cukety (váha surovej)
  • 1 PL oleja
  • 50 g cottage syra (príchuť pažítka)
  • 1 PL balzamikového octu
  • 1 veľký strúčik cesnaku
  • obľúbené korenie podľa potreby (teraz fičím na Raráškovom bylinnom)
  • paradajku, na ozdobu
Cuketu nakrájame na tenšie kolieska a vložíme do panvice s olejom. Posypeme ich korením a z oboch strán opekáme, kým nenadobudnú zlatistú farbu. Malú časť si odložíme bokom a zvyšok preložíme do vysokej nádoby. Pridáme cottage, ocot, cesnak a iné pochutiny, ak sa nám žiada. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú omáčku.


Špagety uvaríme podľa návodu na obale, kým nie sú na skus (takže ani nie podľa návodu, dala som im najviac 5 minút, namiesto deklarovaných 6-8 a stačilo) a precedíme ich cez sitko. Pozor, trochu vody z hrnca si ponecháme na rozriedenie omáčky!
Zmixovanú omáčku vrátime naspäť do panvice spolu so špagetami a celú zmes necháme prehriať, najmä z dôvodu, aby sa tepelne spracoval cesnak a jeho chuť nebola tak ostrá (nie je povinné, ale odporúčam). Tu je vhodné pridať zo 1-2 PL špagetovej vody na zriedenie. Obsah panvice umiestnime do misky, doplníme odloženou cuketou a ozdobíme paradajkou a bylinkami. 





Ako som už predostrela, pomer omáčky k špagetám som zase neodhadla, ale radšej nech sú doslova utopené, než suché a zadŕhajúce sa v hrdle. Keby ste sa chceli opýtať, áno, jedlo je vhodné aj do prenosnej misky. Veď čo myslíte, kedy asi som ho konzumovala? 😋😝
Mimochodom, rozrečnila som sa iba o špagetách, ale omáčka, tá si tiež zaslúži pár oslavných slov. Cottage jej dodá vynikajúcu chuť a hustotu, poriadne obalí každý jeden rezanec a v podstate by sa poľahky dala jesť len tak lyžičkou ako pyré alebo extra hustý krém. Preto ak zápolíte s podobným problémom a hromadia sa vám v komore jednotlivé exempláre, obetujte jeden (či dva, tri..) na tento spôsob. 

štvrtok, 13. júla 2017

Cottage dip s popraskanými grilovanými paradajkami

Niet nad dobrý dip, ktorý by ste mohli servírovať ako predjedlo, medzichod či proste doplnok pri príležitosti stolovania väčšej skupiny ľudí. Je ideálny na jednohubky, namáčanie pečiva, kúskov čerstvej či varenej/pečenej/grilovanej zeleniny. Prísne vzaté, žiadne takéto posedenie by sa nemalo zaobísť bez na prvý pohľad nenápadnej, zato extrémne dôležitej misky. Najmä ak sa radovánky pretiahnu na dlhé hodiny, oceníte (a vaši hostia tiež), ak budú môcť zamestnať svoje ruky a žalúdok niečím drobným popri debate a čakaní na hlavné chody. Dobre, nie je vyslovene povinnosť mať ho na prestretom stole, ale jeho prítomnosť nikoho neurazí. Zaujímavá kombinácia malých hrudiek cottage syra s grilovanými paradajkami, ktoré pečením či grilovaním postupne popraskajú a pustia tak sýtu šťavu poteší zmysly aj náročnejších stravníkov. Výnimočným bonusom je pridanie solídneho množstva cesnaku a citrónu, ktoré jedlo razom osviežia. Aby sa skutočne jednalo o ľahko naberateľný dip, popraskané paradajky odporúčam nasekať na ešte drobnejšie kúsky a celú hmotu premiešať so syrom, nech sa jednotlivé zložky rovnomerne rozdistribuujú. Na fotkách som si tento posledný krok odpustila, pretože na taký neestetický obrázok by ste sa dívať nechceli (a ošklivé snímky sú mojou špecialitou, takže načo ich zbytočne ešte viac ohaviť). Ako som už nadhodila, dip možno jesť nanesený na krajec chleba, ale veľmi dobre poslúži aj ako doplnok k zelenine, či už čerstvej alebo pečenej. A nezabudnite na semienka! Nielenže dodajú vzácne mastné kyseliny, ale obohatia dip o ďalší level štruktúry. A teraz už dobrú chuť!
  • 2 PL kvalitného oleja
  • 150-250 g cherry paradajok (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
  • 3 strúčiky cesnaku
  • trochu papriky
  • kôru a šťavu z pol citrónu
  • oregano - najlepšie čerstvé, ale v prípade nutnosti aj sušené
  • štipku soli a korenia podľa chuti
  • 200-400 g cottage syra (množstvo záleží podľa počtu stravníkov)
  • zmes sezamových, ľanových semienok a mandľových plátkov na servírovanie + čerstvé bylinky
Grilovaciu panvicu spolu s olejom zohrejeme a následne pridáme cherry paradajky (pokojne aj s celou vetvičkou, ak ich máme v takejto forme). Ochutíme prelisovaným cesnakom, paprikou, oreganom, citrónovou kôrou i šťavou, soľou a korením. Opekáme zo všetkých strán, kým paradajky nepopraskajú. Preložíme z panvice a nakrájame na drobnejšie kúsky. Pozor, snažíme sa zachovať všetku šťavu, ktorú pustia. 


Cottage rozprestrieme do misy a navrstvíme naň paradajkovú zmes. Ak sa nám žiada, môžeme ešte pokropiť lyžičkou oleja. Dip premiešame, posypeme štedrou dávkou semienok a ozdobíme čerstvými bylinkami. Okamžite podávame. 






Aký je váš vzťah k dipom, dressingom, nátierkam a pomazánkam? Používate ich v kuchyni bežne a nesmú chýbať na každej väčšej akcii alebo si vystačíte úplne bez nich? Čím napokon ponúknete svojich hostí ak neberieme do úvahy hlavný chod? Spoliehate sa len na koláče a slané pochutiny (čipsy, tyčinky a podobne)? Informujte ma, som zvedavá!
Ale tento dip si pripravte. Ak sa môžem zdôveriť, je tak dobrý, že ja som ho celý zjedla len tak samotný. A veru som sa zalizovala aj za ušami.