Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

piatok, 22. septembra 2017

Pečené Romanesco, baklažán a kešu bylinkový dressing Zhoug

Karfolica či brokofiol, proste Romanesco, brat oboch druhov zeleniny spojených do jednej. Údajne najkrajšia zelenina vôbec. Je to síce o vnímaní každého z nás, v každom prípade, s týmto tvrdením sa celkom dá stotožniť. Videli ste naživo alebo aspoň na obrázkoch nádherné fraktály ružičiek tejto rastliny z čeľade Brassicaceae (brukvovité)? Sú fakt ohromné a mňa, osobu, ktorá sa považuje za umelecky cítiacu, opantali svojou geometrickou dokonalosťou. Preto keď som na romanesco natrafila v obchode, konečne som odhodila všetky finančné zábrany a vložila jeden kus do košíka. Bola som zvedavá, ako chutí, či sa viac približuje zelenej sestre alebo bielemu bratovi. Takže: farbou celkom brokolica, chuťou skôr karfiol, pevnosťou a štruktúrou rozhodne druhý menovaný. A tak je vhodný na akúkoľvek prípravu, ktorú by sme zvolili pre oba druhy vyššie zmieňovanej zeleniny. Dá sa variť, dusiť, piecť, zapekať, grilovať, mixovať.. A krásne vypadá, ale to som už písala 😁
Keďže som bola zvedavá na prirodzenú chuť romanesca, nepridávala som k nemu príliš veľa korenín, ktoré by ju mohli potlačiť. Len kúsok údenej papriky a cesnaku, obaliť olejom a upiecť.
Spoločnosť na tanieri mu robil ešte baklažán volajúci o spracovanie a aby celý pokrm nebol fádny a obstál ako jeden plnohodnotný chod, pýtalo si to ešte zaujímavý doplnok. Niečo bokom, trebárs dip či dressing, do ktorého by sa jednotlivé kúsky zeleniny dali ponárať. V takom prípade máte možnosť regulovať množstvo ochucujúcej zložky a sami sa rozhodnúť, akú štedrú dávku si doprajete. Táto bylinková korenistá zmes menom Zhoug má pôvod, ako inak, v orientálnej kuchyni, kam si po inšpiráciu chodím často. K baklažánu sa hodí priam báječne, pretože jeho dužinatá štruktúra mu umožňuje zmes nasať ako špongia, čo je presne to, čo chceme. Pôvodný predpis v zozname surovín síce uvádza iba bylinky a koreniny, ja som však čerstvých vňatí nemala toľko, aby vystačili na solídnejšiu porciu, preto som sa rozhodla objem a vlastne celú nutričnú hodnotu pozdvihnúť pridaním kešu orechov. Mimoriadne dobrá voľba, pretože dressing tak nadobudne krásnu krémovú formu a bude už pripomínať hustejšiu omáčku.
  • niekoľko ružičiek romanesca
  • 2 PL ochuteného olivového oleja
  • 1 ČL údenej papriky
  • 1 ČL granulovaného cesnaku
  • niekoľko koliesok baklažánu
  • bylinkovú soľ podľa chuti
  • Zhoug:
    • 1 hrsť čerstvej bazalky
    • 1 hrsť čerstvej petržlenovej vňate
    • štipku paprikových vločiek
    • 1 hrsť kešu orieškov
    • ½ ČL mletého koriandru
    • ¼ Čl mletého klinčeka
    • 1 strúčik cesnaku
    • 2 ČL olivového oleja
    • 1-2 PL citrónovej šťavy
    • 1 PL vody na zriedenie
    • štipku soli a korenia
Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Romanesco rozoberieme na ružičky, v mise ochutíme olejom, paprikou a cesnakom a pridáme na plech. Zeleninu pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým baklažán nie je mäkký a romanesco tak na skus.
Medzitým pripravíme dressing: do vysokej nádoby vložíme čerstvé bylinky, kešu, paprikové vločky, koriander, klinčeky, cesnak a zalejeme olejom a šťavou z citrónu. Pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prípadným prilievaním vody. Na záver dochutíme soľou, korením a čímkoľvek sa nám ešte žiada.
Upečenú zeleninu rozložíme na tanier, prelejeme omáčkou a servírujeme naviac s čerstvou zeleninou, ak chceme.









Ja tieto orientálne prvky milujem, stačí pár surovín, korenín a obyčajné, na prvý pohľad ničím nezaujímavé jedlo sa razom zmení na dokonalú delikatesu. Nebudeme si klamať, napriek tomu, že romanesco vypadá ako hotové umelecké dielo, jazykové receptory sa z neho nezbláznia, hlavne ak ste zvyknutí na pravidelnú konzumáciu brokolice a karfiolu. Pretože je to dokonalý hybrid oboch. Naproti tomu Zhoug omáčka, tá je famózna! Pridaním kešu do obvyklej receptúry sa z nej stáva lahodný korenistý krém, ktorý je cítiť najmä bazalkou a petržlenom, v každom prípade, ich aróma je podčiarknutá jemným náznakom klinčekov, koriandra a citrónu. Veľmi príjemné spojenie najmä s baklažánom, skutočne odporúčam! 

štvrtok, 21. septembra 2017

Rukolový šalát so šunkou, figou a Tahini dressingom

Ak ste nezmeškali môj nedávny krátky príspevok o dobrotách z >>Bulharska<<, viete, že okrem mora, pláže a pohody som si popri tom užívala kopec čerstvého ovocia a zeleniny. Vlna nadšenia ma zaplavila najmä z čerstvých fíg, pričom som si mohla vyberať hneď z niekoľkých druhov. Ešte stále intenzívne spomínam na prežité chvíle a najradšej by som sa tam vrátila. Našťastie, v septemberi do našich obchodov prichádza sezóna tohto lahodného ovocia a mám tak možnosť zásobiť na ním, až kým mi nepraskne komora, chladnička a napokon žalúdok (nepriamou úmerou spojené s redukciou objemu peňaženky, respektíve bankového konta..).
Tým, že môj košík prekypuje čerstvými figami, nie je mi ľúto ich využívať aj trochu iným spôsobom, než ich tradične prihadzovať do raňajších jogurtových misiek. Z leta som si preniesla myšlienku vytvárať šaláty, ktoré by boli ozvláštnené práve sladkou ovocnou zložkou. Napríklad môžem odporučiť tento s >>grilovanou nektarinkou<< alebo >>šošovicový s pomarančom<<. Už som predtým popísala ako je to so mnou a mojím vzťahom k sladko-slaným obedom, nebudem sa teda opakovať ako papagáj. Hlavné pre vás je, že tieto kombinácie mi viac nie sú tabu a som tak schopná prezentovať vám množstvo netradičných a hravých receptov. Nevynímajúc dnešný na rukolový šalát s figami, kde bielkovinovú zložku tvorí kvalitná šunka a celkový dojem uzatvára príjemný charakteristický, ale nevtieravý dressing s tahini = sezamovou pastou.
Horkastú arómu rukoly vyrovnáva sladká figa, ktorej chuť je naviac zvýraznená kontrastným spojením so slanými kalamata olivami. Sú polosušené, naložené v oleji a tým ešte viac dominujú v celom pokrme. Aby bol tento šalát plnohodnotnejší, nesmieme zabudnúť na kvalitný zdroj živín, preto radím na šunke nešetriť a zvoliť poctivú, s vysokým podielom mäsovej zložky. Moja mala až 96 % a zvolila som zaúdenú variantu - lebo prečo nie? Správny šalát sa nezaobíde bez dressingu, ktorý dokonale prepojí všetky zložky a tým, že obsahuje tuky, naviaže na seba všetky vitamíny, ktoré sú v nich rozpustné (A, D, E, K). Tým, že Tahini je sama o sebe trochu horká, s rukolou sa nebije, ale aby to nebolo príliš neúnosné, zneutralizujeme ju citrónovou šťavou, ktorá sa tradične k tejto zálievke pridáva. Spojenie oboch dokonale funguje, prečo teda meniť niečo, čo nemá chybu? A tú neurobíte ani vy, ak si uvedený šalát pripravíte.
  • 2-3 veľké hrste rukoly
  • 1-2 hrste ľadového šalátu
  • 1-2 veľké čerstvé figy
  • 10 Kalamata olív (naložených v oleji, polosušených - nie je podmienkou, možno ich nahradiť čiernymi či zelenými)
  • niekoľko plátkov údenej šunky
  • Tahini dressing:
    • ¼ šálky tahini pasty (tekutá je ideálna)
    • 2-3 PL vody
    • 2 PL citrónovej šťavy
    • 1 strúčik cesnaku
    • 1 PL olivového oleja
    • štipku sušeného oregana
    • štipku soli a korenia
Šalátové listy umyjeme a rozložíme do veľkej misy. Kalamata olivy zbavíme kôstok a rozhodíme k šalátom. Figy nakrájame na plátky, šunku môžeme na tenké pásiky a pridáme ich do misy. Naaranžujeme podľa ľubovôle a nálady a zalejeme dressingom.
Pripravíme ho nasledovne: do misky nalejeme tahini, vodu, olej a citrónovú šťavu. Pretlačíme dnu cesnak a ochutíme oreganom, soľou a korením. Metličkou prešľaháme, kým sa všetky zložky nespoja a výsledkom je hladká tekutá zálievka. Ak je to nutné, rozriedime ju vodou. 
Dressing nalejeme na šalát a podávame. Tip: možno ho vo vrstvách ukladať do vysokého (zavareninového) pohára a prenášať podľa potreby, napríklad do školy či práce. 








Ak by ste mali tendenciu zavrhnúť tento šalát ako príliš exotický, preplácaný, plný neskombinovateľných chutí, zabrzdite! Garantujem vám, že akonáhle sa zahryznete do prvého sústa a to bude obsahovať zo všetkého niečo, nepríde vám to tak. Dobre, priznávam, že rozličných chutí je hneď niekoľko, ale sú tak v rovnováhe, že nebudete polemizovať o tom, či k sebe pasujú alebo nie. Pretože jednoznačne áno. Bežte teda do obchodu a nakúpte do zásoby posledné figy, pretože inak budete musieť čakať zase celý rok, kým bude ich sezóna. A tak dlho nebudete chcieť trpieť, verte mi!

streda, 20. septembra 2017

Pečený syrovo-paradajkový dip s artičokmi (a socca krekrami)

Koniec leta zákonite neznamená udeliť stopku všetkým oslavám v kruhu rodiny či priateľov. Len sa osadenstvo presunie zo záhrad a chalúp do vnútorných priestorov, niekam do tepla a pohodlia. Studené osviežujúce pokrmy budú nahradené hrejivými chodmi, bohatšími a nutričnejšími. A tak budeme možno potrebovať vytiahnuť z rukáva nejaké eso v podobe štartéru, medzichodu, jednohubky, proste chuťovky medzi dlhými konverzáciami, ktorá by spĺňala vyššie zmienené kritérium. Dipy a pomazánky sú vďačné v každom ročnom období, stačí im dať inú formu. trebárs vložiť ich do rúry, ohriať, jednoducho tepelne spracovať, aby v sychravom neutešenom období zahriali vnútro každého stravníka.
Tento syrový dip s paradajkovým základom vylepšený marinovanými artičokami je na takéto príležitosti ako stvorený. Tekuté bublajúce vnútro pozostávajúce zo šťavy, ktorú paradajky pustili a roztaveného syra sa náramne hodí na to, aby sme do neho lačne ponárali prílohy podľa potreby. Napríklad socca krekry zo strukovinovej múky sú dokonalým nosičom obsahu zapekacej misky. Tenké a náramne chrumkavé kúsky ochutené trochou čili a cesnaku budú neoceniteľnou stálicou vašej komory. Stačí si ich pripraviť vo väčšej dávke, nakrájať na štvorčeky či trojuholníky, aby simulovali tortilla chipsy či bežné krekry dostupné v obchodoch a potom vás možno neraz zachránia, keď na vás príde maškrtná nálada. Dajú sa jesť namiesto lupienkov pri pozeraní telky, či práve ako nástroj na naberanie dipov a pomazánok.
V každom prípade, nie je to nutnosť, len odporúčanie. Šošovicové krekry možno nahradiť zeleninou, či už čerstvou (stonkový zeler, mrkva, kaleráb..) alebo pečenou (opäť mrkva, cvikľa, petržlen..) a dokonca čipsami či krekrami z nej (zmienim napríklad >>karfiolové<<). Záleží iba na vás, pre ktorú možnosť sa rozhodnete, možno nie je na škodu pripraviť obe a nechať na hosťoch, aby sa nakŕmili tým, čo je ich žalúdku milšie.
Musela som ešte využiť poslednú várku domácich paradajok, kým sú chutné a nezameniteľné, aby bol dip neodolateľný, keďže sú základným nositeľom arómy. Doladené kopcom cesnaku a vločkami čili papriky, spárované s artičokami pre šmrnc a štruktúru, pokryté vrstvou krémového syra - takto zostavené zaujmú všetkých hladošov a zhrčia sa okolo horúcej misy ako osy na med. Ale pozor na jazyky, svoju pahltnosť by mohli horko oľutovať!
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 PL ochuteného oleja z marinovaných artičokov
  • ¼ ČL paprikových vločiek
  • niekoľko lístkov čerstvej bazalky
  • štipku soli
  • 1 hrnček cherry paradajok
  • ½ pohára marinovaných artičokov v oleji
  • 100 g krémového syra
  • socca krekry na servírovanie**
Cesnak prelisujeme a pridáme do rajnice s olejom. Ochutíme paprikovými vločkami, soľou a nasekanou bazalkou, osmažíme, kým nezačne voňať a pridáme paradajky. Na miernom plameni ich varíme, kým nepopraskajú a nepustia trochu šťavy. Celý obsah rajnice preložíme do zapekacej misky a dnu strategicky rozmiestnime artičoky. Povrch pokryjeme krémovým syrom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým dip nie je tekutý a vnútro buble. Podávame s krekrami a zeleninou podľa vlastného uváženia. 


**Socca krekry: 1 hrnček šošovicovej múky zmiešame s ¾-1 hrnčekom vody, ochutíme čili omáčkou  a granulovaným cesnakom a poriadne premiešame. Hmotu nalejeme na plech alebo do kruhovej formy s papierom na pečenie a nádobou pobúchame o pracovnú dosku, aby sa cesto rovnomerne rozlialo do jednej tenkej súvislej vrstvy. Vložíme ho do rúry na 15-20 minút, kým korpus nie je zlatistý a chrumkavý. Následne ho nalámeme či nakrájame na požadované tvary a skladujeme vo vodotesnej nádobe. 







Ak obľubujete podobné typy jednoduchých malých chodov, ktoré sa priebežne dajú zobať, tento bude určite podľa vášho gusta. Hrejivý, plnohodnotný, aromatický, štruktúrovaný, má všetko, po čom by vaša duša mohla prahnúť. Jediným problémom je, že ak sa neskonzumuje okamžite, bude nutné ho v nejakých intervaloch ohrievať, aby nestratil svoju tekutú konzistenciu. V každom prípade, ani stuhnutý nie je zlý len tak ho nakopiť lyžičkou na kúsok pečiva či zeleniny. Skúste!

utorok, 19. septembra 2017

Kysnuté makové buchty

Z tohto receptu mám rozporuplné pocity. Hovorím vám to na rovinu, nedržím nijaké tajnosti. V priebehu prípravy som mala miestami chuť šmariť vandlík o stenu a na všetko sa vykašľať. Na druhej strane, výsledok napokon stál za to, odmenou a zadosťučinením mi boli pochvalné vyjadrenia kolegov, ktorí si na týchto makových buchtách zgustli. Plech zlikvidovali v priebehu pár hodín. Takže som sa rozhodla, že vám o ňom dám vedieť. Ale s patričným varovaním.
Vec sa má tak, že u nás vo firme tento týždeň prebiehajú nejaké školenia zákazníka a mali sa zísť aj mimobrnenskí pracovníci. Zaumienila som si, že ich trochu poteším niečím sladkým a pečeným. Jeden z kolegov sa prednedávnom rozplýval, že zbožňuje makové buchty, čo ma priviedlo na myšlienku odkrútiť si v tomto smere premiéru a skúsiť ich.
Vyhliadla som si recept na internete, bohužiaľ, nemala som príliš šťastnú ruku, pretože s daným cestom sa mi neskutočne zle pracovalo. Neviem, kde urobili súdruhovia v NDR chybu. Možno som zle zvolila pomer múky, možno to bolo maslom, možno zlou konšteláciou Jupitera a Merkúru, ktovie. V každom prípade, cesto vykyslo celkom pekne, ale bolo suché, drobivé, pevné ako betón, musela som oproti pôvodnému receptu naviac dolievať mlieko a stále to nebolo ono. Preto som pri váľaní takmer potila krv. Nie a nie z neho dostať tenký plát, z ktorého by sa dali formovať úhľadné buchtičky. Čo zapríčinilo aj konečný počet kusov, ktoré mi vyšli. Ak by bolo cesto tenšie, dalo by sa z neho narobiť viac menších úhľadných guliek a zaplnili by tak celý plech. Bohužiaľ, bojovala som s ním všetkými možnými spôsobmi, ktoré mi napadli: jednotlivé vykrojené kolieska ešte samostatne vaľkala, naťahovala rukami, morila sa s nimi takmer k smrti. Dobre, možno trochu preháňam, ale fakt som sa zapotila. Preto ak máte doma po ruke klenot z babičkinej kuchyne, na ktorý nedáte dopustiť, smelo po ňom siahnite, chybu neurobíte.
Čo sa samotnej náplne týka, musela som opäť trochu improvizovať. Nezohnala som mletý mak, preto som si vyrobila vlastný, rovnako ako práškový cukor, ktorý do plnky patrí. Naozaj nie je nič jednoduchšie, celý mak aj kryštálový cukor prehnať mlynčekom na kávu a máme požadovanú štruktúru. Sladká bola údajne dosť, tak akurát, takže tu by som pomery nemenila. Horšie je to s množstvom. Na môj necelý plech to vyšlo na chlp, preto neviem, či by náhodou nejaký kus nechýbal. Možno ani nie, pretože pri tenšom ceste by som bola nútená pchať dnu útlejšie kopčeky, aby sa buchtička nepretrhla. V každom prípade, situácia sa dá vyriešiť jednoducho: ak by nám k dispozícii ostalo prázdne cesto, naplňme ho trebárs slivkovým lekvárom alebo orechovou plnkou a napokon, dá sa dorobiť naviac i maková. To už nechám vo vašej réžii.
Na záver si dovolím zdôrazniť, že napriek tomu, ako som sa v predchádzajúcich riadkoch sťažovala, výsledok zožal úspech. Jednotlivé buchtičky sa upiekli do zlatista, boli prešpikované náplňou, takže nehrozilo, že by boli príliš suché, jedna od druhej sa krásne odtŕhali a hoci na povrchu trochu chrumkavé, vnútri boli príjemne mäkké. Och a áno, keďže som poriadne trafená, aj napriek tomu, že som mala celého pečenia plné zuby, bola som natoľko akčná, že som z niekoľkých kúskov vytvorila roztomilých medvedíkov - z guľôčok cesta vytvorila malé ušká a po upečení a vychladnutí domaľovala roztopenou čokoládou tvár. Ale to je len dobrovoľný krok naviac, ktorý by mohli oceniť najmä naši najmenší.

Cesto:
  • 20 g čerstvého droždia
  • 150 - 200 ml mlieka (pôvodný recept uvádzal iba 100 ml, musela som dolievať a stále sa mi zdalo málo)
  • 50 g cukru
  • 500 g múky (dala som 300 g polohrubej, 200 g hladkej ⇒ možno zlý pomer?)
  • 60 g masla (Hera)
  • 1 žĺtok (bielko si ponecháme na potretie)
  • štipku soli
Plnka:
  • 150 g mletého maku
  • 100 práškového cukru
  • 1 balíček vanilkového cukru
  • 100 ml mlieka
  • ½ ČL rumovej arómy
Do vlažného mlieka rozdrobíme čerstvé droždie a pridáme kryštálový cukor. Necháme 15 minút odstáť, kým vzíde kvások. Medzitým do veľkej misy preosejeme múku so štipkou soli. Dnu nalejeme aktivovaný kvások, roztopené maslo a vyklepneme žĺtok. Rukami vypracujeme hladké a pružné cesto, ktoré sa poľahky bude odliepať od stien nádoby. Podľa potreby prilejeme mlieko (alebo dosypeme múku), ak sa nám zdá, že niečo z toho potrebuje. Misu prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste kysnúť minimálne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem.


Kým čakáme, pustíme sa do náplne: Do rajnice nasypeme mletý mak, práškový a vanilkový cukor. Vlejeme mlieko a pár kvapiek rumovej arómy. Rajnicu postavíme na sporák a varíme, kým zmes nevrie a nevytvorí hustú kompaktnú hmotu. Necháme ju vychladnúť, aby bola pripravená na plnenie.
Vykysnuté cesto naposledy prehnetieme, uložíme na pracovnú dosku a vyvaľkáme na tenký obdĺžnik. Vykrajujeme z neho kolieska (pomocou formičky či pohára vhodnej veľkosti) a doprostred každého posadíme kôpku makovej náplne. Cesto zabalíme do mešca, vyformujeme malú guľôčku a spojom nadol uložíme do vopred pripraveného, maslom vytretého a pomúčeného plechu. Buchty ukladáme tesne vedľa seba, aby sa dotýkali. Naplníme celý plech a povrch potrieme zvyšným bielkom. Ak chceme, z odrezkov cesta môžeme vyformovať malé loptičky, ktoré položíme navrch buchty, aby simulovali medvedie ušká.


Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. Buchty necháme vychladnúť a potom im rozpustenou čokoládou pomocou špajdle nakreslíme oči a papuľku. Alternatívne posypeme práškovým cukrom a podávame.








U nás doma mak nikdy nefičal, otec ho nemal rád a preto z neho maminka nikdy rôzne dobroty nepripravovala. Preto nemáme nejaký osvedčený domáci recept, ktorého by som sa mohla držať. Tie internetové sú niekedy dosť riskantné, ale toto bolo prvýkrát, čo sa mi stalo, že som bola celkom nespokojná. Už som robila niekoľko výtvorov z kysnutého cesta, ktoré dopadli na výbornú, preto do budúcnosti radšej siahnem po niektorom z nich. Neviem, nechcem recept zhadzovať, je možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že chyba sa stala u mňa a niečo som pokazila. Nebolo by to nič výnimočné. Ale neberte to tak, že sa vás snažím odradiť, práve naopak, tým, že buchty nakoniec skončili ako HIT vás nabádam, aby ste sa pustili do pečenia. Pretože údajne boli výborné, extrémne makové, sladučké a mäkké. Hlavne hneď po upečení. Viete, ako je to s kysnutým cestom - po pár dňoch má tendenciu vysychať. Ale tomu ľahko zabránime, ak mu nedovolíme, aby tak dlho stálo bez dotknutia. 
A ak sa podujmete na tvorenie a dáte buchtám podobu medvedíkov, máte u mňa 10 plusových bodov! V tom prípade si poprosím ilustračné fotky, veľmi by ma potešili!

pondelok, 18. septembra 2017

Syrom plnený baklažán vo vajci v chia syrovom obale

Trochu krkolomný názov, ale čo už so mnou, keď som do neho chcela vložiť všetko podstatné? Aby ste hneď vedeli, o akú delikatesu sa jedná. Veď uznajte, znie to báječne: baklažán naplnený syrom, vykúpaný vo vajíčku, ale nie tak ledajakom - s ďalším prídavkom syra a ochutenom chia a sezamom, na panvici osmažený do chrumkava.. Zbiehajú sa vám sliny? Dobre, lebo mne áno, keď to tak píšem.
Možno by sa mohlo zdať, že keď sa niekde objaví baklažán, som trochu premotivovaná a príliš nadšená. Ale má to svoje dôvody. Baklažán vo vajci som už pripravovala predtým v >>tomto recepte<<, keď som sa pokúsila zrekonštruovať nesmrteľnú klasiku používajúcu chlieb. A výsledok dopadol nad očakávanie, lahodné vláčne a mäkké vnútro, chrumkavý povrch, všetko tak ako u tradičného vaječného chleba očakávate. Akurát lepšie, plnohodnotnejšie, o chĺpok zdravšie.
Druhá záležitosť, momentálne zamestnávajúca moje zmysly, je práve návrat k pokrmom z detstva, ktoré sa snažím transformovať do modernejšej a zaujímavejšej verzie. Ostatne, mohli ste to postrehnúť už v tomto príspevku na >>bačovské hrianky<<. Baklažán ako náhrada pečiva je úžasná "vychytávka", ba dovolím si tvrdiť, že je ešte lepší, než originál. Má zaujímavú schopnosť do dužiny nasať všetko ako špongia, takže preberie všetky arómy, ktoré k nemu pridáte.
Teraz teda detailnejšie. Upečené plátky čoby moje krajce som obložila syrom s modrou plesňou, pretože tie ja teda môžem. Takýto sendvič som ponorila do vaječnej zmesi, ale nejednalo sa len o prosté rozšľahané vajce. Nie, nie, cestíčko tvoril ešte postrúhaný tvrdý syr a pochutiny, ktoré sa údajne bežne pridávajú na povrch amerických "bagelov". Je to granulovaný cesnak, sezamové semienka a mak, ktorý som ale v tomto prípade nahradila chia semienkami. Opticky totožné, ale podstatou trochu iné. Možno dokonca lepšie. Tak, na záver celú túto záležitosť hodiť na panvicu, z oboch strán opiecť, nech je kôrka náramne chrumkavá a syr vnútri tekutý a neodolateľný. Proste chod ako zo sna. Momentálne sa umiestnil na prvej priečke jedál pripravovaných v priebehu posledných niekoľkých mesiacov. Navyše si myslím, že bude patriť do rebríčka TOP 10 pokrmov vôbec. Čo je už dostatočne dobrý argument na to, aby ste si ho pripravili a otestovali na vlastnej koži.

Cestíčko:
  • 1 vajce
  • 20 g tvrdého syra na strúhanie (eidam s príchuťou bazalky a sušených paradajok)
  • 1 ČL sezamu
  • 1 ČL chia semienok
  • ½ ČL granulovaného cesnaku
Sendvič:
  • 4 plátky baklažánu
  • trochu oleja
  • štipku soli
  • 40 g syra s modrou plesňou (rival, niva, gorgonzola..)
Baklažán nakrájame na plátky s hrúbkou tak 1 cm, osolíme a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Odsajeme ju kuchynskou utierkou, pokropíme olejom a plátky rozložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút. 
V miske rozšľaháme vajce, pridáme strúhaný syr, chia, sezam a cesnak. Poriadne premiešame. 


Hotový baklažán obložíme kúskami modrého syra, priklopíme ako sendvič a namočíme zo všetkých strán do cestíčka. Uistíme sa, že sa na povrch prichytili aj syrové vlákna. V horúcej panvici sendviče z oboch strán osmažíme, kým povrch nie je zlatistý. (Ak nám ostal zvyšok vaječnej zmesi, tiež ju opečieme ako placky). Servírujeme s čerstvou zeleninou a konzumujeme ešte teplé, kým je vnútro tekuté. 









Niekedy som síce ukecaná viac než by bolo vhodné, ale v tomto prípade mi takmer dochádzajú slová. Neviem vám dostatočne dobre priblížiť, aký famózny je tento recept. stretáva sa v ňom všetko, čo zbožňujem: baklažán, syry, vajíčko; chrumkavo - hodvábna konzistencia, roztavená gorgonzola. Úroveň nadšenia je niekde v stratosfére a ešte dlho sa pri pomyslení na tento obed budem blažene usmievať. Ale riešenie je jednoduché! Len si to nepredstavovať a okamžite pripraviť. Čo, napokon, radím aj vám. 

piatok, 15. septembra 2017

Buchty/guľky z keto cesta (arašidovej múky) plnené tekvicou a syrom s modrou plesňou

Leto nám nadobro skončilo a mne tak neostáva nič iné, len zatlačiť horúcu slzu a túžobne naň spomínať. V každom prípade, kde jedna vec končí, druhá začína a tak máme pred sebou ďalšie ročné obdobie, ktoré má takisto čo ponúknuť. Milované tekvice, dobrý deň, rada vás opäť vidím! Táto krásne sfarbená zelenina patrí medzi tie plodiny, ktoré vyslovene hrejú na duši i v žalúdku a náramne sa hodia do pochmúrnych sivých daždivých dní, ktoré nás momentálne sprevádzajú.
Ako je u mňa zvykom, ak si nájdem nejakého obľúbenca, som schopná prepašovať ho kamkoľvek (čudujem sa, že nie aj do postele) a preto som už dávno mala v pláne Hokkaido využiť ako náplň do nejakého cesta. Nuž, nejakého. Nie hocijakého. Ale do takzvaného keto cesta, v angličtine známeho aj pod pojmom fathead, čo je mimochodom v preklade veľmi vtipné pomenovanie, pretože znamená "zabednenec". Už ste mali možnosť stretnúť sa s ním na mojom blogu v >>tomto príspevku<< na slimáky  a aj >>šunkovo-syrové rolky<< z arašidovej múky. Tá je použitá aj v tomto recepte, ale zvolené syry tvoriace jeho základ, sa viac blížia originálu, ktorý je tak populárny v keto komunite.
Nebudem sa už po neviem koľký raz opakovať a ospevovať, aká úžasná je táto múka z burských orieškov, ak sa chcete nechať zlanáriť, odporúčam nakuknúť do vyššie zmieňovaných článkov a úplne jej prepadnúť. I výsledné cesto je geniálne, možno trochu chúlostivé na spracovanie, pretože treba presne odhadnúť vyrovnaný pomer surovín tak, aby nebolo ani príliš lepkavé, ani tuhé a nepoddajné. Ale chce to cvik a trpezlivosť, za námahu to stojí, pretože potom vám budú odmenou rôzne dobroty, o ktorých by sa vám predtým ani nesnívalo, ak z nejakých dôvodov dodržujete stav ketózy (či iný nízko sacharidový životný štýl).
Čo sa samotnej náplne týka, nie je príliš komplikovaná, ba dalo by sa povedať, že až primitívna, pretože obsahuje iba dve ingrediencie. Upečenú rozpučenú tekvicu a kúsky chuťovo výrazného syra s modrou plesňou. Túto kombináciu mám veľmi rada a preto bolo iba otázkou času, kedy sa už konečne podujmem na akciu. Môžem si len tĺcť hlavu o stenu, že mi to trvalo tak dlho, pretože som bola ukrátená o neskutočnú dobrotu. Ale mám na to akési ospravedlnenie: chcelo to najprv objaviť správne cesto, čo si konečne odškrtávam po niekoľkých rokoch zo zoznamu. Buchty, bochníčky, či guľky, volajme ich ako chceme, sú na povrchu náramne chrumkavé, ale vnútri vláčne, hodvábne a jemné vďaka tomu, že sa okamžite zahryznete do náplne. Najlepšej konzistencie je práve vtedy, keď je ešte teplá - buď guľky vytiahneme priamo z rúry alebo ich neskôr ohrejeme. Jasné, s čistým svedomím ich odporúčam jesť aj studené, za pochodu, pretože sú na to ako stvorené. Ľahko prenosné a skladovateľné, nezašpiníme sa, ani keď ich budeme jesť rukami, ideálne vziať si ich mimo domova. Na druhej strane, ak môžem dobre poradiť, zvoľte radšej teplú verziu, aby ste si vychutnali lahodné tekuté vnútro zapríčinené roztaveným syrom.
  • 80 g tvrdého syra na strúhanie - napríklad eidam alebo gouda
  • 50 g arašidovej (alebo inej orechovej) múky
  • 1 vajce
  • 2 PL krémového syra
  • štipku obľúbeného korenia alebo byliniek
  • 1 ČL granulovaného cesnaku
  • Náplň:
    • ¼ tekvice Hokkaido
    • 1 ČL škorice
    • trochu granulovaného cesnaku
    • plátok masla
    • 40-50 g syra s modrou plesňou (gorgonzola, niva..)
Najprv očistíme tekvicu, pokrájame ju na kocky a rozsypeme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme škoricou a cesnakom, obložíme maslom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. Preložíme ju do nádoby a roztlačíme vidličkou. 
Do misy vhodnej na ohrev v mikrovlnke nastrúhame tvrdý syr a pridáme krémový syr. Ohrievame najprv 30 s, syry vyberieme a premiešame. Prisypeme múku a vložíme späť do mikrovlnky. Ohrievame ďalšiu minútu v niekoľkých intervaloch a premiešavame, nech sa nič nepripečie. Takto postupujeme, kým nedostaneme hutné, ale kompaktné cesto. Do misky vyklepneme vajce, ochutíme cesnakom a koreninami a dobre spracujeme na jednoliatu hmotu. Ak je príliš lepkavá, pridáme malé množstvo múky, ale opatrne, radšej cesto na pár minút uložíme do chladničky. Ak je, naopak, príliš tuhé, ešte raz ho ohrejeme v mikrovlnke.  


Hmotu položíme na plech s papierom na pečenie, prikryjeme ho druhým hárkom a pomocou valčeka alebo rúk roztlačíme do pol centimetra hrubého obdĺžnika. Ten nakrájame na 8 rovnakých štvorcov a do stredu každého uložíme malú kôpku rozpučenej tekvice. Priložíme kúsok nakrájaného modrého syra a štvorec opatrne zabalíme do tvaru guľky. Pracujeme rýchlo, pretože cesto má tendenciu sa ohrievať a viac lepiť. Ak je to nutné, prsty si namažeme olejom, uľahčí to prácu. Jednotlivé buchtičky necháme na jednom z pečiacich papierov a vložíme ich do rúry, ktorú už máme zapnutú od pečenia tekvice. Pečieme 15 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé.







Som nadšená, ako famózne nakoniec vyšli! Na jednej strane sú zvonka nádherne chrumkavé, no potom vás čaká krémové vnútro, ktoré sa priam rozpúšťa na jazyku. Chuť je vyvážená a všetky zložky spolu ideálne korešpondujú: sladkastá tekvica s orechovou múkou, nezameniteľný plesňový syr, náznak cesnaku a aróma škorice - nedajú sa nemilovať! Naozaj, nepreháňam, je to jeden z tých receptov, kedy harmóniu vytvára nielen chuť, ale aj štruktúra. Chrumkavé s krémovým, to uspokojí všetkých nerozhodných. Ja som do buchtičiek blázon a neviem prestať na ne myslieť. Takže ako malú radu na záver vám odporúčam upiecť rovno dvojitú dávku. Pre istotu..