Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

piatok, 24. novembra 2017

Kaki banánová zmrzlina | Persimmon Banana Nicecream | Vegan

Milí moji, dnes som pre Vás mala pôvodne v pláne pripravený iný príspevok, ale viete čo? Nakoniec som sa rozhodla ísť "odpočinkovejšou" cestou, keď už máme ten piatok. Nič zložité, len chutné, hriešne, neodolateľné.. a možno trochu odveci, keď sa tak pozrieme do kalendára.
Sezónne ovocie je teraz pomerne lacné a ja tak nakupujem ako besná. Potom ho, samozrejme, nestíham spracovať a príliš zrelé kusy odkladám do mrazničky, veď ono sa niekedy bude hodiť. Tento proces naposledy postretol okrem banánov aj kaki a ja som si jedno víkendové ráno povedala, že keď mám konečne čas a priestor, prečo mojim raňajkám neobetovať viac úsilia a nevykúzliť niečo menej bežné? Simsala Bim, máme tu najkrémovejšiu kaki banánovú zmrzlinu, ktorá síce v nižších teplotách nie je ideálna, ale hej, kto vlastne určuje pravidlá kedy sa čo môže jesť? A viem, že ľudia z celého sveta na týchto mrazených pochúťkach fičia trebárs aj pri mínusových hodnotách na teplomeroch.
Ono.. je veľmi príjemný pocit zaliezť pod deku či perinu, zababušiť sa, do jednej ruky vziať prekypujúcu misku tohto zázraku, do druhej kotol vriaceho čaju a ukradnúť si pár minút len pre seba. Nenechať sa rušiť okolitými vplyvmi a nepokojnými myšlienkami, vypnúť proste aspoň na pár minút a venovať sa akejsi psychickej očiste. Cez týždeň sa naháňame, potrebujeme všetko stihnúť, plniť termíny, úlohy a očakávania, ale aspoň ten víkend (či pre iných nejaký iný nepracovný deň) by sme mohli prežiť vo voľnejšom tempe a nedovoliť stresu, aby nás pohltil.
Pri konzumácii tejto zmrzliny nemusíme mať vôbec žiadne výčitky, pretože je to čisté ovocie. Žiadne pridané cukry, žiadne chemikálie a konzervačné látky, len mrazené banány - pre tú lahodnú jemnú konzistenciu a kaki - pre sezónnosť, farbu, príchuť a ešte väčší pôžitok.
Na doplnenie nám dobre poslúži ďalšie ovocie naviac, ideálne čerstvé, čo máme po ruke a v obľube. Ja som sa rozhodla pre mandarínku, pretože aj citrusy sú už v plnom rozpuku a valia sa na nás z pultov reťazcov. A aká by to bola poriadna zmrzlina bez posýpky?! U mňa bez debaty nesmú chýbať oriešky - tie striedam podľa nálady a v daný moment zvíťazili vlašské. Exotický nádych zase zabezpečia kokosové čipsy a celé to uzatvára štipka perníkového korenia so škoricou.
Ak ste ešte neskúsili túto čiste ovocnú mrazenú parádu, je najvyšší čas to napraviť a vychutnať si kaki s banánom, pretože daná kombinácia je priam darom z nebies. Ostatne, jem ich takto i čerstvé v mojich jogurtových miskách, ale nadýchaná kopa ľahučká ako obláčik je neopísateľná rozkoš!
  • 1-1.5 vopred zmrazených banánov (odporúčam nakrájať na malé kusy)
  • 1 vopred zmrazené kaki (odporúčam nakrájať na malé kusy)
  • štipku perníkového korenia a škorice
  • naviac: mandarínku (ľubovoľné čerstvé ovocie) + vlašské orechy (alebo iný druh) + kokosové čipsy + ešte viac korenia a škorice
Mrazené ovocie umiestnime do robota alebo vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú nadýchanú hmotu. Odporúčam i po častiach, aby to spotrebiče zvládli, ak nie sú príliš výkonné. Nie je potreba riediť tekutinou, procesom spracovania sa tvorí teplo a tak ovocie mierne zmäkne a bude poddajné.
Zmrzlinu preložíme do pohára či misky, navrstvíme naše prílohy a posýpku a okamžite podávame!






Neviem čím to je, ale zdá sa mi, že u nás v práci už zase stretávam iba nervóznych a nepokojných ľudí. Čoraz viac tvárí je zachmúrených a i najmenší problém sa razom stáva neprekonateľným konfliktom s hlučnou výmenou názorov. Snažím sa od toho všetkého dištancovať a držať neutrálne stanovisko, ale hoci neurobíte nič a i tak si na vás niekto vyvŕši zlosť, to človeka prílišnou energiou a optimizmom nenabije. Ešteže tu máme ten piatok a pred sebou víkend, možno niektoré hlavy schladnú. Na druhej strane, zrejme viem z čoho tieto stavy pramenia: nezadržateľne sa blíži termín "najkrajších sviatkov v roku" a tak môžem očakávať, že sa to neobráti k lepšiemu, skôr naopak. Koniec roka je vždy hektický a či sa nám to páči alebo nie, vplýva na nás gigantickým dielom.
Takže vám prajem aby ste sa hodili do pohody, skúsili nemyslieť na to, čo všetko ešte nemáte prichystané, hlavne sa neporovnávajte s ostatnými a usmievajte sa! 
(Jasné, moja, keby si sa toho sama chcela držať..)

štvrtok, 23. novembra 2017

Karfiol s mrkvovo-šampiňónovou omáčkou | Cauliflower "Mac'n'Cheese" all Vegan and Keto/Paleo friendly

Niekedy je skutočne vtipné pozorovať rôzne komunity, ako sa snažia v jedlách nahradzovať to a ono, aby to zodpovedalo ich ideálnej predstave jedálnička. Vegáni nahradzujú všetko živočíšne, paleo a keto vyznávači zase sacharidy, obilniny, spracované potraviny a podobne, nemôžem menovať všetkých, to by sme tu boli do nekonečna. Ja nie som iná, tiež si všetko prispôsobujem podľa toho, v akom stave sa momentálne nachádza moja myseľ a tak je niekedy obtiažne klasifikovať, čo za životný štýl vlastne vediem. Proste môj. Ja 2.0. Alebo 3.1, či 4.20, je to jedno. V každom prípade, dnes som to dotiahla na pokraj šialenstva a z pôvodného typicky amerického receptu na 'Mac'n'Cheese' = makaróny so syrom vyrobila Frankensteinovo monštrum, ktoré s pôvodným asi nemá spoločné nič. No a čo! Hlavne, že to bolo chutné!
Makaróny sú imitované karfiolom. To je, mimochodom, v keto svete celkom bežná procedúra. Syrová omáčka zase mrkvovo-šampiňónovým pyré, ktoré správnymi koreninami a pri istej dávke fantázie môže pripomínať nejaký zaúdený syr. Toto napríklad praktizujú vegáni. Ale nie som expert, len som čosi odkukala z internetu. Existuje vernejšia kópia, ale tá používa zemiaky (čo nie sú moji priatelia), kešu orechy (ktoré mi bolo v tomto prípade ľúto obetovať do omáčky) a lahôdkové droždie (ktoré by som raz rada vyskúšala, ale zatiaľ som ho nikde neobjavila). Tak som dala, čo som mala: mrkvu, šampiňóny a hotovo. Vážení, ono vám to i dobré bolo!!
Čuduj sa svete, táto obludnosť je vo výsledku naozaj chutná a rozhodne netradičná. Takže ak máte po ruke karfiol a nechce sa vám ho vyprážať, hodiť do polievky či z neho robiť placky, skúste toto jednoduché a pomerne rýchle jedlo (alebo ak máte naopak, veľa času, odporúčam >>karfiolové waffle<<).
Obyčajný varený karfiol mnoho ľudí nemôže vystáť (naozaj neviem prečo..), dokonca nemôžu zniesť tú arómu, ktorá vzniká pri jeho varení. Preto treba šikovne zvoliť omáčku, čo jeho mdlú a nevýraznú chuť patrične doplní. Uvedená omáčka predpoklad spĺňa na celej čiare, pretože sladkasté tóny mrkvy dobre ladia so šampiňónmi a údená paprika s cesnakom jej naviac pridávajú akýsi rustikálny ráz. Pre ešte väčšiu chuťovú parádu odporúčam pridať korenisté zložky ako je kurkuma, ktorá omáčke naviac dodá žltkastejšiu "syrovejšiu" farbu a pálivú omáčku, nech to poriadne prehreje! Ale zase opatrne, nech to nepreženiete.
Nechám na zváženie, či jej konzistenciu budete kontrolovať prilievaním vody/vývaru alebo mlieka, druhá možnosť prirodzene dodá lepšiu krémovosť, ale ja v snahe zachovať tento pokrm "vegan friendly" som sa pustila prvou cestou. Apropo, existujú rôzne rastlinné mlieka, takže nič nie je zakázané.
Dúfam, že keď už v ničom inom, nasledujúci recept minimálne podnieti vaše kreatívne ja a pustíte do svojej kuchyne závan neobyčajnosti.
  • niekoľko uvarených ružičiek karfiolu
  • hlávkový šalát a petržlenovú vňať na doplnenie pokrmu
Na omáčku:
  • 2 veľké mrkvy
  • 6-8 čerstvých šampiňónov
  • trochu oleja
  • pol cibule
  • 2 strúčiky cesnaku
  • štipku kurkumy
  • 1 Čl mletej údenej papriky
  • štipku dubákového korenia
  • mleté čierne korenie a soľ podľa potreby
  • kvapku pálivej omáčky (sriracha)
  • štipku mletého koriandra
  • voliteľne štipku škorice
V rajnici na oleji sprudka orestujeme mrkvu nakrájanú na kolieska a posekanú cibuľu. Po chvíli pridáme plátky šampiňónov (ktoré sme očistili a zbavili vrchnej šupky) a nahrubo nasekaný cesnak. Premiešame, osmažíme do zlatista a ochutíme kurkumou, údenou paprikou, korením a soľou, koriandrom, škoricou a pálivou omáčkou. Zamiešame a podlejeme vodou. Takto dusíme, kým obsah hrnca nie je mäkký. Pomocou ponorného mixéra všetko zmixujeme na tekutú hladkú omáčku, pričom jej hustotu regulujeme prilievaním vody (či mlieka). Má byť redšia, tak aby poľahky obalila karfiol - presne na štýl syrovej omáčky.
Karfiolové ružičky rozoberieme, uložíme do misy, prelejeme omáčkou a zamiešame. Podávame napríklad s hlávkovým šalátom (ale napríklad i posypané syrom - normálnym či vegánskou náhradou, to je na zváženie) a petržlenovou vňaťou. Najlepšie čerstvé a horúce!





Jasné, viem, nie je to klasika. Nebudem sa hádať a ani to nechcem tvrdiť. Na druhej strane, dnes existuje už taká či onaká verzia na všetko a mňa baví experimentovať a hľadať netradičné cesty. Hoci nie vždy s úspechom. Ale keď sa podarí, mám z toho nesmiernu radosť. Ako napríklad v tomto prípade. Nie je to náročné jedlo, ale zasýti, zahreje, dodá potrebnú energiu a bruško sa poteší. Tak vyskúšajte. 

streda, 22. novembra 2017

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.
  • 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
  • 1 veľké vajce
  • ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
  • 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
  • veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
  • 1 strúčik cesnaku
  • podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
  • štipku mletej údenej papriky
Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.






Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

utorok, 21. novembra 2017

Šalát s Pak Choi, cícerom, avokádom a pistáciovým pestom

Priatelia, prepáčte, naozaj nejem každý deň to isté! (Dobre, iba takmer každý..). Toto nie je rovnaký šalát, ktorý ste mali možnosť vidieť už >>včera<<. Spoločným menovateľom je síce korenený cícer a avokádo (a paradajka, ale to nepočítajme..), hlavnou hviezdou programu je v tomto prípade bazalkové pistáciové pesto! Musela som vám ho už konečne vpašovať do nejakého receptu, pretože ma škrelo, že ste ukrátení o niečo tak primitívne, ale zato famózne. Na snímkach je už moja tretia! dávka a to teda o niečom svedčí.
Do klasického pesta sa pridávajú píniové oriešky, ale priznajme si, kto ich má bežne v zásobe? Frekventovanejšie sú iné druhy a s nadchádzajúcim sviatočným obdobím si už pomaly vytvárame zásoby suchých plodov (nehovorte mi, že nie). Takže mierne slané a chuťou veľmi charakteristické pistácie nebudú až takou nedosiahnuteľnou voľbou. To sa obyčajné bazalkové pesto okamžite stáva pohladením pre jazyk, naviac, ak prihodíme dnu ešte trochu kelu, zvýšime nielen aromatický rozmer, ale i vitamínový podiel. Áno, táto tretia verzia obsahuje aj trochu kelovej zložky, pretože som svoju bazalku poriadne preriedila, tak nech trochu doplní objem. Ale vôbec to nebola "z núdze cnosť", v lete som pripravovala čiste >>kelové pesto<<, ktoré patrí medzi moje obľúbené, preto som vedela, že toto spojenie zafunguje ako kúzlo.
Nuž a zelenej nikdy nie je dosť, obzvlášť teraz, keď jej už v prírode príliš veľa nevidieť, pretože ju nahradili všetky tie odtiene hnedej, žltej, oranžovej červenej až purpurovej.. Preto je základom pokrmu u mňa klasický hlávkový šalát, doplnený dusenou brokolicou, avokádom a Pak Choi kapustou, s ktorou ešte stále trochu experimentujem. Už som ju piekla, tentokrát iba blanšírovala. Myslím, že druhý menovaný spôsob prípravy je lepší vzhľadom k tomu, že aj konce jej listov ostanú zelené a nespečú sa, avšak postráda to nejakú výraznejšiu chuť, ktorú rúra prirodzene zabezpečí. Preto je dôležitým krokom po krátkom varení kapustu výrazne ochutiť, aby to uspokojilo aj jedincov, ktorí nie sú prílišnými nadšencami čistých zeleninových chutí (čo mne osobne nevadí, skôr to vítam).
O chrumkavom cícere som sa už zmieňovala, použila som zbytky z toho predošlého, takže mrknite na recept, neodporúčam ho vynechávať! Jednak zaručí pridanie ďalšej štruktúry (a viete ako je to so mnou a vrstvami zložiek v podobných jedlách), po druhé, rôzne strukoviny nám odborníci a poradcovia diktujú zaraďovať do jedál čo najčastejšie. Niektoré ich rady nie sú úplne márne a je fajn si vybrať tie, ktoré fungujú a držať sa ich.
Výborným osviežením je ľahká citrónová zálievka, ktorú používam vlastne takmer vždy, keď si nie som istá, aké koreniny by celý chod vhodne spojili do jedného celku. Prinesie vítanú čerstvosť a kyslosť, aby to skutočne bolo všetko z palety, ktorú pomocou jazyka vnímame.
Neostáva teda už nič iné, iba naložiť všetko do jednej veľkej misy, bez zábran náhodne na celý povrch rozmiestniť kôpky pesta a potom negustiózne zmiešať do jednej veľkej neurčitej masy. Konzumovať kopcovitými vidličkami alebo rovno naberačkou, nech to do nás padá čo najrýchlejšie. Hoci.. asi by bolo lepšie si to vychutnať pomaly, sústo za sústom. Ale kto má takú vôľu?

Pistáciové pesto:
  • 2 šálky čerstvej bazalky
  • 1 šálka spareného kelu
  • ¼ - ⅓ šálky pistácií (v tomto prípade sú dobré i solené, ale preferujem natural, slanosť tak môžeme regulovať)
  • malý strúčik cesnaku
  • 1-2 PL kvalitného olivového oleja (prípadne viac, ak je pesto príliš husté)
  • 2 ČL citrónovej šťavy 
  • štipku soli a korenie podľa chuti
  • trochu paprikových vločiek, ak máme radi pikantné 
Na dokončenie:
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • šťavu z citrónu + 1 ČL oleja + soľ a korenie + údenú papriku + granulovaný cesnak na zálievku
  • 1 paradajku
  • avokádo
  • kapustu Pak Choi (udusenú, upečenú, blanšírovanú..)
  • niekoľko uvarených ružičiek brokolice
  • zo dve hrste pečeného koreneného cíceru
  • mletý koriander a iné pochutiny na záverečné posypanie
Do vysokej nádoby vložíme bazalkové a kelové listy, pridáme pistácie, cesnak, zalejeme olejom, citrónovou šťavou a ochutíme koreninami podľa vlastného uváženia, napríklad soľou, mletým čiernym a paprikovými vločkami. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmixujeme na hladkú pastu. Konzistenciu regulujeme pridaním oleja prípadne vody. 
Zostavíme šalát: na tanier uložíme šalátové listy, prelejeme zálievkou, pridáme brokolicu, Pak Choi, cícer, avokádo, kolieska paradajky, posypeme koreninami a pokropíme šťavou z citrónu navyše. Doplníme extrémne bohatou dávkou pesta a ak nepotrebujeme, aby jedlo vypadalo esteticky, všetku zeleninu nakrájame vopred na malé kúsky a zamiešame, aby sa spojili s pestom do jedného celku 🤣. 






Dúfam, že som vás týmito šalátovými príspevkami neodradila, sľubujem, že najbližšie si už dáme niečo z iného súdka, tak so mnou majte strpenie. Ale viete, ako to chodí. Keď ste samostatná jednotka a naviac notorický plánovač, uvaríte na jeden šup väčšie množstvo jedla a potom ho musíte skonzumovať. Takže to niekoľko dní môže vypadať stereotypne. Ale na druhej strane nie, pretože, ako ste práve mali možnosť vidieť, stačí pár malých obmien a hneď získate nový pokrm. Treba byť šetrný, ono sa takéto varenie vyplatí jednak časovo a po druhé i finančne. Hlavne, nech vám ani vo sne nenapadne nejaké zvyšky vyhadzovať! To ich radšej pošlite mne 🤣. 

pondelok, 20. novembra 2017

Kelovo tekvicový šalát s chrumkavým cícerom a avokádom

Keby som mohla, jem tekvice každý boží deň. Ono.. nikto mi to nezakazuje, ale jednostranná strava organizmu ešte nikdy neprospela a tak sa snažím to aspoň v rámci možností striedať. Čo však v prípade, keď máte plný balkón tekvíc (a vzduchoprázdnu peňaženku..)? Hľadám preto aspoň iné kombinácie a variácie na recepty s týmito oranžovými krásavicami.
Tak napríklad pridaním cíceru do šalátu sa tento pokrm stáva ešte výživnejším, plnohodnotnejším, uspokojivejším. Nehovoriac o tom, koľko cenných látok sa v nich nachádza. A ak ich upravíme do najchrumkavejšej a správne korenenej podoby, úspech je zaručený. To isté platí o kele. Možno to nie je zelenina, ktorá by stála na popredných miestach hitparád, ale nemôžeme mu uprieť neoceniteľné vlastnosti a prínosy. Naviac, stačí správne zvoliť metódu spracovania a uvidíte, aká to vie byť delikatesa!
A keď už sme u nich, pochopiteľne tu zaúraduje avokádo. Tieto prirodzené tuky sú tým najlepším, čo môžete vášmu ťažko skúšanému ja dožičiť. Nástrahy počasia na nás číhajú na každom kroku, nehovorím o tom, že v snahe zarobiť si aspoň na slanú vodu (a všetky tieto dobroty) to často preháňame v práci, žijeme v strese a napätí, nemáme chvíľu pokoja a keď si už myslíme, že doma nájdeme útočisko a aspoň na pár minút si budeme môcť oddýchnuť, po otvorení dverí sa na nás napríklad zhrnie kŕdeľ detí, jeden podobne frustrovaný životný partner, klbko domácich miláčikov a často i iní rodinní príslušníci, či spolubývajúci. No jeden by sa z toho zbláznil, však?
A tak je len a len dobre, ak útočníkom nedáme šancu a naplníme svoje taniere kvalitnými potravinami.
Mimochodom, celý šalát je vegan friendly, takže ak ste naladení na túto nôtu, budete spokojní. Veď čo už môže byť zlé na sladkastej tekvici, ktorej tóny podporí štipka škorice a výrazná chuť mletej údenej papriky? Podobné koreniny na ucelenie chodu ochucujú aj cícer, navyše ale nesmieme zabudnúť na cesnak, trochu čili vločiek, pár kvapiek citrónovej šťavy a mletého koriandra. Je to moja nepriestrelná kombinácia čo sa týchto strukovinových guľôčok týka. Potom s nimi šup do rúry a piecť do extra chrumkavej podoby. Nech má ten šalát bohatú štruktúru!
Kel odporúčam trochu predvariť, myslím si, že je tak ľahšie stráviteľný, ale ak na to nemáte čas alebo ste jednoducho príliš pohodlní, kašlite na to, len ho poriadne premasírujte v zálievke a bude mäkký a poddajný.
Keď som už nakriakla tú štruktúru, lahodné, krémové avokádo čo sa len tak rozplýva na jazyku je skoro povinnosť! Naozaj neodporúčam vynechávať ho, je to správne pojítko medzi ostatnými zložkami. Nuž a na záver, taká paradajka dodá nielen farbu, ale i čerstvosť a sviežosť. To je to čo chceme!
  • časť maslovej tekvice
  • štipku škorice, mletej údenej papriky a granulovaného cesnaku
  • hrudku masla
  • ⅓ šálky cíceru, v suchom stave
  • opäť štipku škorice, granulovaného cesnaku, mletej údenej papriky + mletého koriandra, paprikových vločiek + šťavu z citrónu podľa potreby, soľ a mleté čierne korenie
  • paradajku
  • balenie kučeravého kelu alebo podľa potreby
  • 1-2 PL olivového oleja + 2 Čl citrónovej šťavy + 1 strúčik cesnaku + koreniny podľa chuti (aj všetky vyššie uvedené) + voliteľne 1 ČL tahini sezamovej pasty
Cícer na noc namočíme napučať, na druhý deň ho zlejeme a v novej vode uvaríme do mäkka. Scedíme a v miske zmiešame so všetkými koreninami s kúskom masla. Rozprestrieme ho na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie je chrumkavý a zlatistý. 
Tekvicu nakrájame, rozložíme na plech (k cíceru, ak sa zmestí), ochutíme koreninami, obložíme maslom a pečieme pri tej istej teplote 10-15 minút, kým nie je mäkká. 
Kel natrháme na kúsky (zbavíme hrubej stredovej stonky) a dáme do hrnca s vodou. Privedieme k varu a varíme len 3-5 minút, kým nie je poddajnejší. Preložíme ho do veľkej misy, zalejeme olejom, citrónovou šťavou, tahini pastou a pridáme prelisovaný cesnak s ďalšími dochucovadlami. Dobre premiešame aby nasiakol zálievkou. 
Následnej všetko zostavíme na jeden tanier: na lôžko kelu rozložíme kusy tekvice, rozhodíme cícer, pridáme nakrájané plátky avokáda a paradajky a môžeme ešte preliať zvyšnou zálievkou, ak ostala v mise z kelu. Podávame s plátkom citrónu. 







Neviem, ako ste na tom vy, ale osobne som v pondelok nepoužiteľná. Neviem prečo, nie je to tým, že by som dlho ponocovala a potom nebola schopná vstať. To mi nerobí problém. Ale za ten víkend sa akosi organizmus z Go-Go-Go módu konečne nastaví na pokojnejšiu frekvenciu a potom sa mu nedarí dostať naspäť do tempa. Ale v tomto asi nie som ojedinelá, všakže?
Ako vy bojujete s takýmito stavmi? Máte zaručený recept? Sem s ním, musím bezpodmienečne vyskúšať!
Mimochodom, šalát možno pohodlne zabaliť do misky a preniesť podľa potreby. Ako? To sa dočítate v >>tomto<< príspevku (posledný tip na bentó). 

štvrtok, 16. novembra 2017

Tipy na Bento Box obedy: Monbento edícia

Nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí, nie každý deň ide všetko podľa plánu, trebárs chýba energia, znesie sa na vás choroba, vyskytnú sa nepredvídateľné udalosti a zistíte, že nemáte čas na nič, nieto ešte vyvárať delikatesy v kuchyni. Aby som predišla týmto stavom snažím sa pripravovať si veľkú väčšinu obedov do práce už cez víkend a priebežne ich počas týždňa vyťahovať z chladničky. Proste vytiahnuť prenosnú misku, nahádzať dnu všetko, čo je k dispozícii a viac sa nestarať, nestrachovať.
Ak patríte medzi tých, čo sa stravujú po vlastnej osi, rozumej: nevyužívajú jedálne či reštaurácie, prípadne donášky, určite poznajú ten stav v kuchynských linkách: všade samá miska, krabička škatuľka, nádoba.. niet sa kam hnúť a stále máte pocit, že vám presne nejaký tvar, rozmer, veľkosť chýba. Áno, kontajnerov nikdy nie je dosť. A tak, keď sa mi naskytla možnosť z druhej ruky za výrazne nižšiu cenu splašiť nádhernú japonskú dizajnovú záležitosť od firmy Monbento, neváhala som ani sekundu! Do oka mi padli už dávno, ale vždy som len s ľútosťou zatlačila slzu, veď ako hovorím, riadov miliarda a pol a peniaze radšej obetujem na to jedlo samotné. Ale podľahla som. A tak moju kabelku už pár týždňov okupuje táto nádherne mentolová fešanda, ktorú si neviem vynachváliť.
Prinášam vám teda niekoľko tipov, čím si svoje škatuľky môžete naplniť, nemusia to byť hneď Monbento obedové boxy, pokojne si vystačíte s plastovou nádobkou z Ikey (veď ani na tie nedám dopustiť).
Mimochodom, všímavejším čitateľom možno neunikla malá zmena v ľavom stĺpci na stránke blogu. Už nejaký ten piatok "som Insta!", kde máte možnosť podobné obrázky vidieť častejšie, nevynímajúc klasické raňajkové misky, ktoré vám (viac či menej) pravidelne ponúkam v súhrnoch Bleskoviek z kuchyne. Takže ak by ste mali záujem vidieť viac zo zákulisia Nemehla v kuchyni, určite sa pozrite na môj instagramový účet. Hľadajte @butterfingers_in_the_kitchen alebo rovno kliknite vľavo na Follow. Preto sa zamýšľam nad tým, či bude mať vôbec zmysel udržiavať rubriku Bleskoviek, ak si už všetko prezriete v predstihu. Na druhej strane, nie všetkým bude asi po chuti visieť ešte na ďalších sociálnych sieťach, takže ju pravdepodobne zachovám. V každom prípade, napíšte mi na to svoj názor! Ale prejdime už k jednotlivým inšpiráciám..

Mrkvový "perkelt" na cibuli, cottage cheese, šalát a pre chrumkavé spestrenie tekvicové jadierka a kokosové čipsy.


Pečená kapusta Pak Choi a brokolica, reďkovky, paradajka a camembert. 


Túto kombináciu ste mohli zahliadnuť už v príspevku spred pár dní na >>sladký raňajkový batát s ovocím<<, ale to bolo jedno tak famózne bento, že som si neodpustila ho trochu pripomenúť. V osobitnej nádobe figurovali ešte baklažánové sendviče s paštétou, takže šup-šup, klikajte na odkaz a kochajte sa.


Opäť Pak Choi a brokolica - tento raz vo varenom prevedení, klíčky Mungo fazule, reďkovky a nejaký ten camembert. 


A malá upútavka na nasledujúci recept: tekvicovo kelový šalát s koreneným cícerom, avokádom, paradajkou a plátkom citrónu. V miske pekne oddelene, počas konzumácie všetko zmiešať dohromady a degustovať! 


Na záver prihodím ešte oficiálne fotky Monbento obedových boxov, aby ste mali predstavu: je dvojposchodový, obsahuje dva uzávery na jednotlivé misky, veko a odnímateľnú nádobku trebárs na omáčku. Plus praktickú gumičku, ktorá všetko drží pohromade. 



Ocenili by ste viac takýchto príspevkov s malými tipmi na "cestovné jedlá"? Už predtým som sa o niečo podobné pokúšala, myslím, že tak rok (či dva) dozadu, ale akosi som sa potom dostala do fázy, kedy mi prišlo užitočnejšie prispievať len celými receptami. Dajte mi vedieť, čo si o tom myslíte, budem vďačná za akúkoľvek spätnú väzbu! Konštruktívna kritika rovnako vítaná, ak nie viac. 
A ak navyše zablúdite na môj Instagram, budem sa vznášať od šťastia a vašu snahu určite nenechám bez povšimnutia! Ďakujem a pekný deň. 

streda, 15. novembra 2017

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!
  • časť špagetovej tekvice
  • zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
  • trochu oleja
  • 1 veľkú mrkvu
  • 2 ČL balzamikového octu
  • 2 ČL sójovej omáčky
  • 1 červenú cibuľu
  • 1 ČL sódy bikarbóny
  • 1 ČL kypriaceho prášku
  • niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
  • hrsť hrášku!!
  • 75-100 g krémového syra
  • bylinky/vňate na ozdobu
Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!







A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..





Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní.