Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: augusta 2013

sobota 31. augusta 2013

Nerozhodná hneď zrána

Aj vám sa často stáva, že sa ráno zobudíte, v žalúdku vám vyhráva celý symfonický orchester, tešíte sa na raňajky ako kanibal na svokru detiská na Vianoce a.. a neviete čo vlastne chcete?! Čo by som si tak dala? Ovocie s jogurtom? Nebol by lepší tvaroh? Alebo čo tak syr? Žeby arašidové maslo? Crunchy alebo smooth? Niečo čokoládové radšej?

Dnes v nekresťansky skorej hodine to postihlo mňa. Ako vyriešiť túto dilemu? Jednoducho! Treba si dať zo všetkého a uspokojiť tak každé vaše dotieravé ja 



Takže čo to tam vlastne máme? Slnečnicovú kocku so (1) smooth arašidovým maslom a slnečnicovými semienkami naviac; (2) crunchy arašidovým maslom a plátkami syra Camembert; (3) domácim slivkovým lekvárom s kakaom (u nás familiárne nazývaným domáca nutella ); (4) domácim marhuľovým lekvárom ♥.  



Arašidové maslo z Tesca mám po prvý raz. Neodolala som a musela som siahnuť po wholenut variante. Páči sa mi, že má o čosi redšiu konzistenciu oproti masielku z Lidla a chuťovo sa mi zdajú oba na veľmi dobrej úrovni. 


A keďže som v noci príliš nemohla spať, treba naštartovať motory nejakým povoleným dopingom. Môj morning kicker v podobe skvelého zeleného čaju Pi Lo Chun. 
Keby ste hľadali nejaké podrobnejšie info:
"Bi Luo Chun: Slavný zelený čaj, který je možno také najít pod názvy Zelené či Smaragdové spirálky jara nebo také Pi Lo Chun či Pi Luo Čchun.
Název čaje je odvozen od jeho podoby. Listy zelené barvy jsou srolovány do tenkých spirálek připomínající ulity vodních šnečků, které Číňané sbírají brzy na jaře." Viac na e-čajovně

"No nie som najroztomilejšia fialová konvička na svete?  "

Dyňová polievka

Polievka z dyne Hokkaido ma načisto uchvátila. Bolo to asi pred mesiacom, kedy som ju jedla prvýkrát. Ako inak, pripravila ju pre mňa moja maminka. Bola famózna, dokonca som ju uprednostnila pred mäsom a to už o niečom svedčí (pretože ja som zarytý mäsožravec). Samozrejme, to by nebola ona, keby mi ju neprichystala v luxusnom prevedení, treba predsa potešiť nielen telo, ale aj dušu. Veď sa pozrite:

S knäckebrotom, opečenými dyňovými semienkami a pórom
Neviem presne, ako pri varení tejto polievočky postupovala ona, ale teraz vám priblížim moju metódu. Nebude to nič prevratné, pretože pri týchto hustých zeleninových polievkach staviam na tom, čo mám osvedčené a čo pre mňa funguje. 

Na kvapke oleja orestujeme na kocky nakrájanú dyňu (na dve porcie bude bohato stačiť jedna polovica) a zalejeme vriacou vodou (aby to bolo rýchlejšie, čas sú predsa peniaze ). Pridáme nadrobno nasekaný cesnak, mleté čierne korenie a muškátový oriešok. Varíme do zmäknutia (zhruba 10 minút, možno aj menej). Odoberieme z plameňa a ponorným mixérom rozmixujeme. Vmiešame 2 až 3 lyžice kyslej smotany a necháme ešte trochu prehriať, aby sa spojili chute. Podávame s opečenými dyňovými semienkami alebo kyslou smotanou (alebo čímkoľvek, čo sa vám k tomu hodí ) 




Krémové polievky sú výborné v tom, že ich možno jesť v ktoromkoľvek ročnom období. V lete som ich nechala vychladnúť a studené príjemne osviežili, v zime zase budú výborné takmer vrelé, kedy zahrejú žalúdok a celý organizmus. 
Nateraz s dyňou končím, takže si môžete vydýchnuť, ale keďže jej sezóna iba začína, zrejme sa tu nejaký recept v budúcnosti objaví. Aspoň dúfam, pretože si ma celkom získali. A čo vy? Máte ich radi? 


piatok 30. augusta 2013

Omáčka z dyne Hokkaido

Pôvodne som mala v pláne pripraviť si cestoviny (na zbožné mamkino želanie) úplne inak. Ale Billa ma tentokrát pre zmenu príjemne prekvapila. Jednak akciami (pretože normálne tam nechodím, zdá sa mi strašne predražená) a druhý raz, keď som dyne zbadala tróniť hneď navrchu zeleninovej kopy. Ukoristila som tam jeden nádherný exemplár Hokkaido a bolo teda rozhodnuté.

Minulý rok som sezónu dyní nejak prepásla. Síce na mňa čumeli z každého druhého blogu, ale to bolo ešte v období, kedy som so serióznym varením a pečením iba začínala a tak som nenazbierala odvahu sa do niečoho podobného pustiť. Takže teraz to vybavujem už v predstihu a hoci strašne nerada, štartujem týmto príspevkom sezónu jesenných plodov prírody. Stále však dúfam, že ešte nejaký ten týždeň, dva (pokojne aj dva mesiace) sa teplo udrží a ja sa ešte stihnem do zásoby natlačiť čerstvých šalátov.

No ale dosť tliachania, poďme už k podstate.
Na mrte veľa porcií  potrebujeme:

  • dyňu Hokkaido (mimochodom.. je to naozaj dyňa alebo tekvica?  Aký je medzi tým rozdiel??)
  • strúčik cesnaku
  • olivový olej
  • mlieko
  • pochúťkovú smotanu
  • muškátový oriešok
  • mleté čierne korenie
Dyňu prekrojíme, vydlabeme, ošúpeme a nakrájame na menšie kocky. V osolenej vode varíme do zmäknutia (netrvá to ani 10 minút). 


Uvarené kúsky rozmixujeme tyčovým mixérom s trochou vody, v ktorej sa varili na konzistenciu pyré. 
(Ja som použila iba polovicu z celého množstva a i tak je toho na mraky  Zvyšok uchováme na horšie časy. Okrem toho, zistila som, že varená dyňa je fantastická! Rozhodne mi chutí viac ako zemiaky aj batáty. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je lepšia ako sex.. ale to sem nepatrí ☺)


V panvici na troche oleja osmahneme nadrobno nasekaný cesnak a pridáme dyňové pyré. Zriedime zhruba s 2 PL mlieka a pridáme 2 PL smotany. Ochutíme strúhaným muškátovým orieškom, mletým čiernym korením, kto má chuť i soľou. Necháme ešte chvíľku prebublať a podávame. 





Napríklad s celozrnnými vývrtkami a hojnou porciou strúhaného syra. Omáčka je vhodná aj k mäsu či inej zelenine (varenej, dusenej).. alebo pyré využite či už na polievku (o ktorej bude reč nabudúce) alebo do koláčov. Napríklad do muffinov, chlebíkov, pečenej ovsenej kaše.. V tom prípade nepridávajte koreniny a vrelo odporúčam namiesto obyčajného mlieka kokosové  

Hokkaido je neskutočne variabilná a vďačná a mrzí ma, že som sa nerozhodla vyskúšať ju už skôr. Ale nevadí, tento rok sa budem snažiť toto faux pas napraviť.
  

štvrtok 29. augusta 2013

Bleskovky z kuchyne (11)

Krásny slnečný deň!
Neviem ako u vás, ale tu v Brne dnes konečne svieti slniečko. To sa hneď lepšie človek cíti. Dúfam, že moje obavy s ktorými som sa vám zverila v predošlom článku sa nenaplnia a leto ešte úplne neskončilo. Nemám rada také tie šokujúce zmeny, kedy z tielok a šortiek musíme hneď vhupsnúť do rolákov. No ale o počasí už stačilo, radšej sa venujme mojej obľúbenej téme a to jedlu.

Musím vás zahrnúť ďalšou várkou fotografií bleskoviek, pretože o malú chvíľu už budú prudko neaktuálne. Keďže sú ešte niekedy spred jedného, dvoch mesiacov, figurujú tam zeleninové šaláty a letné ovocie. Predsa len, provokovať studenými jogurtami v období, kedy by som si radšej dala teplú ovsenú kašičku nie je dobrý nápad.. a teda dnes tu máme ďalší diel seriálu, načíname novú desiatku. Enjoy!






Vidíte, kopec zeleninky na večeru nesmie chýbať. A keď k tomu pridáte fantastické syry.. mňam!



Zmienila som sa už, že zbožňujem marhule? :D



Naopak, keď som bola menšia, čerešne mi nechutili. Ako som sa však dostala k súčasnému stravovaniu, objavujem nové a dávam šancu "starým" veciam a tak mi aj čerešne prirástli k srdcu :)


Platí to aj pre kokos. Vždy som ho neznášala. Dnes som však zistila, že mi nevadí tá jeho chuť, dokonca jeho vôňa mi príde jedna z najlepších. Prekáža mi kokos jedine strúhaný, pretože tie malé pilinky ma drhnú. Kokosové mlieko je však u mňa doma už stálica a ani plátkami kokosu by som nepohrdla.



Niekto krúžkuje správne odpovede v testoch, ja krúžkujem svoje večere ;)


Objavila som skvelú kombináciu chutí: banán a višne! Hmm, ešte tak horká čokoláda a bol by to raj na zemi..



Mango vs. ja - 1:0. Stále som neprišla na to, ako ho čo najefektívnejšie ošúpať..




Musela som sem prepašovať aspoň jednu fotku tejto klasiky :D


Ooooch domáca parenica ♥♥♥



Takto to vyzerá, keď sa o mňa mamka stará aj na diaľku. Z domova mi poslala tašku jedla po kamarátke aj s týmto pečeným mäsom. No nie je úžasná? ;)

Na dnes stačí, pokračujeme niekedy nabudúce. A ak sa všetko podarí ako má, zajtra čakajte ďalší recept. A možno ešte dnes, ktovie.. Ale dva príspevky v jeden deň? To by som vás tak nemala rozmaznávať, ešte by ste si zvykli :D :D

streda 28. augusta 2013

Tapenáda z čiernych olív

Tapenáda je pokrm pochádzajúci z Francúzska, ktorý obsahuje jemne nasekané alebo rozmixované olivy, kapary, ančovičky a olivový olej. Provensálske slovo tapenas vlastne znamená kapary. Veľmi populárna je tapenáda najmä v južnom Francúzsku, kde sa konzumuje hlavne ako predjedlo. Stačí ju natrieť na kúsok čerstvého pečiva. Niekedy sa však používa aj ako plnka do mäsa, prevažne hydiny.

Moja tapenáda je zložená z menej exotických ingrediencií (teda aspoň pre mňa, neviem, ako ste vy na tom s konzumáciou ančovičiek či kapár :D), inšpiráciu som čerpala niekde na internete :D

Potrebujeme (na väčšiu misku):

  • 3 šálky čiernych olív
  • 3 ČL olivového oleja
  • 3 ČL Balsamico octa
  • 1-2 strúčiky cesnaku
  • tymián a rozmarín
  • prípadne citrónová šťava
Cesnak prelisujeme, spolu s ostatnými ingredienciami zmiešame a všetko v mise zmixujeme na hustú pastu. Podávame ako nátierku na opečenej bagetke, alebo ako som už spomínala, pokojne ju využite na naplnenie  trebárs kuracích pŕs, dobre poslúži aj ako dip k namáčaniu hranoliek alebo zeleniny. Ja som ju jedla s varenou mrkvou a brokolicou.




Uznávam, veľmi vábne to na prvý pohľad nevypadá, ale nenechajte sa odradiť. Kto má rád olivy (ako ja), určite mu tapenáda zachutí. 

utorok 27. augusta 2013

Šalát z fazuľových strukov, olív a sušených paradajok

Hoci podľa kalendára nastupuje jeseň až koncom septembra, zdá sa, že leto už tento rok skončilo. Aspoň sa to tak javí pri pohľade von oknom.

Lenže ja toto sychravé daždivé počasie z duše nenávidím a preto sa budem ešte chvíľu snažiť navodiť si letnú atmosféru, keď už nie slnkom, tak aspoň jedlom.

Kto by tiež rád bojkotoval poveternostnú situáciu ako ja, nech sa páči, inšpirujte sa týmto ľahkým šalátom.

Na 4 porcie budeme potrebovať:

  • 600 g fazuľových strukov zbavených koncov a fúzov
  • 20 čiernych olív (alebo 10 + 10 zelených)
  • 50 g sušených paradajok
  • 1/4 šálky najemno posekanej petržlenovej vňate
  • 1/4 šálky olivového oleja (alebo oleja z paradajok)
  • 1/2 ČL soli
  • 1/2 ČL mletého čierneho korenia
  • 2 strúčiky cesnaku - prelisovaného
  • prípadne 75 g opečených mandľových plátkov
Vodu privedieme k varu a do naparovacieho košíka vložíme struky. Zakryjeme a naparujeme, kým nie sú na skus, asi 3 - 5 minút. Kto je lenivý ako ja, struky vo vode jednoducho uvarí :)
Keď sú hotové, hneď ich vložíme do studenej vody, aby sme zamedzili dovareniu a uchovali ich farbu. Vyberieme ich a osušíme. Struky preložíme do misy a zmiešame s ostatnými ingredienciami. 




sobota 24. augusta 2013

Vysokoškolák dovolenkuje

Krásny letný a ešte stále prázdninový deň prajem!
To som vám chýbala, však? :D Ospravedlňujem sa za dvojtýždňovú absenciu, nuž, ale nedalo sa inak. Najprv som si šla konečne užiť prázdniny do jedného utešeného mesta v Českej republike.. a hneď na to naklusala na brigádu do jednej ešte utešenejšej dedinky na strednom Slovensku :)

Preto odo mňa nečakajte nič zmysluplné a tešte sa na pár nepodarených fotiek, ktorými by som vám chcela priblížiť, ako som sa mala tých pár dní na dovolenke. Pôvodne som si nemyslela, že sem takýto článoček pribudne, ale zmenila som názor. Myslím si totiž, že mesto, ktoré som navštívila, si zaslúži primeranú propagáciu. A tak vám dám pár tipov čo navštíviť, ak by ste chceli posledných pár dní prázdnin využiť na nejakú prehliadku.

Takže: smer husitské doupě TÁBOR!

Prečo práve Tábor? Pred dvadsiatimi tromi rokmi (oj, stará som už..) som sa v ňom narodila a tak sme s drahou mamkou a sestrou usúdili, že by nebolo od veci sa ísť pozrieť, ako to tam dnes vypadá. A veru, dobre sme urobili, bolo tam parádne :)


Centrom mesta je, ako inak, Žižkovo náměstí a ktorýmkoľvek smerom od neho sa vyberiete, nemáte problém sa zase uličkami vrátiť naspäť. Naozaj sa tam nedá zablúdiť. 


Samozrejme, nesmie chýbať samotný Jan Žižka :)

Hneď v prvý deň sme navštívili husitské múzeum, ktoré malo naozaj zaujímavú expozíciu a taktiež sme zliezli dole do podzemia priamo pod námestím. Fotky vám, bohužiaľ, neposkytnem, pretože v podzemí sa naozaj zle fotilo a nie je na nich skoro nič vidieť. 
Po únavnej :) exkurzii sme museli načerpať energiu v cukrárni (taktiež priamo na námestí): ja som sa posilnila fantastickým pistáciovým rezom :)


V Tábore určite stojí za to vybehnúť tú stovku schodov na vežu Kotnov, z ktorej je krásny výhľad na celé mesto. 



Čo určite nevynechajte, je Housův mlýn, v ktorom vám veľmi príjemný a ochotný sprievodca ukáže a porozpráva všetko o zbraniach, brneniach a zbroji používaných rôznymi šermiarskymi skupinami, ale aj filmármi! Sú tu rekvizity, ktoré sa objavili v takých filmoch ako Trója, Posledný samuraj, Jakubiskovej Báthoryčke, či Narnii: Princ Kaspián. Dokonca nás do niektorých prilieb a brnení aj ponavliekal, takže sme si mohli vyskúšať napríklad helmu, ktorú nosil Brad Pitt :)

Zbroj vpravo mal na sebe Tom Criuse vo filme Posledný samuraj :)



 No a ako by to bolo, keby sme sa nepozreli do Múzea čokolády!! Vstupné bolo síce drahšie, ako na ostatné historické pamiatky, ale stálo to veru za to. 

Rozprávkové postavičky, všetky vyrobené z kvalitnej čokolády a marcipánu

Nemohli sme odísť bez praliniek na ochutnanie :)

Mandľový strapáček z horkej čokolády, banánový medvedík, nugátový košíček a pistáciový mlýnek.. cena? Tieto 4 pralinky za 65 korún..

Pri potulkách mestom sme objavili aj takúto peknú záhradu..


.. a na záver, kto je odvážny, nech rozhodne beží do Strašidelného podzemí! Nemala by som to prezrádzať, ale bude tam na vás čakať tento Quasimodo:


.. či pán kostlivec :D Ale pozor!! Len pre pevné srdcia a nervy z ocele!


Za tri dni sme toho absolvovali pomerne dosť, do toho nerátam prechádzky mestom, každodennú cestu z ubytovne do centra (ak by ste hľadali lacné ubytko, tak na vojenskej ubytovni na Lidickej ulici. Na Žižkovo námestie nám to síce pešo trvalo 40 minút, ale takmer spred vchodu odtiaľ išla mestská hromadná doprava, ak by sa vám nechcelo drať nohy :D), hľadanie paneláku, v ktorom sme pred vyše 20 rokmi s rodičmi bývali.. a stále je tam čo pozerať. Napríklad sme nestihli ísť do Muzea Lega či pokochať sa Táborským pokladom, prezrieť si Galerii u Radnice a mnoho iných pamiatok. 

Vrelo odporúčam, dovolenku sme si naozaj užili, vo foťáku máme pár skvostných momentiek, s ktorými, bohužiaľ (alebo chvalabohu),  sa nepodelím, pretože mojou famíliou neboli odsúhlasené na verejnú publikáciu..
Takže, priatelia, ak neviete, čo s voľným časom, hor sa do brlohu husitov!