Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: 2017

utorok, 17. októbra 2017

Slané waffle z banánovej múky

Pozdvihnite hrnčeky s <<tekvicovým čajom<<, rozhoďte konfety, budeme oslavovať! Pýtate sa čo?
Predsa PIATE NARODENINY MÔJHO BLOGU!
Toto dieťatko sa dopracovalo do kúzelného veku veľkého predškoláka a keby mi niekto na začiatku povedal, že mi to vydrží tak dlho, asi by som sa mu vysmiala do tváre. Stránky Nemehlo v kuchyni sú už ale mojou neoddeliteľnou súčasťou, zrejme ste postrehli, že posledných pár mesiacov sa mu venujem dokonca častejšie, ako predtým. Je to skutočne moje dieťa. Starám sa oň, piplem, obskakujem, myslím naň viac, než by bolo zdravé. Viem, že v tomto trende nebudem môcť pokračovať večne, predsa len, ešte stále je to len môj koníček, nie práca na plný úväzok, takže očakávam, že v istom momente dôjde k zlomovému bodu, kedy sa situácia zmení, ale kým tomu tak nie je, vychutnajme si to spoločne. Teda, s malou dušičkou dúfam, že z toho máte aspoň zlomok radosti, čo ja. 
Takáto "veľká" udalosť si žiadala výnimočný recept, ktorý by bol adekvátnou oslavou a zároveň darčekom blogu. Nie som tak šialená (ehm, skutočne..?), aby som len kvôli tomu vypekala torty a podobné honosnosti, ale mala som veľmi presnú víziu, čo by sa na túto akciu hodilo. Waffle! Áno, umierala som túžbou otestovať môj nový kuchynský spotrebič. Nikdy predtým som waffle vlastne nejedla, ale vždy som iba závistlivo hľadela na všetky tie haldy obrázkov na internete, kde sa bloggeri predháňajú v tom, kto vykúzli a naaranžuje väčšiu parádu. 
Kameňom úrazu bol recept. Musela som vymyslieť spôsob, ako obísť tradičnú múku a tony cukru. Ak tu nie ste prvý raz, viete, že sa s nimi nekamarátim. Alternatívne náhrady nie vždy dopadli podľa predstáv (predovšetkým pri nespočetných pokusoch o prípravu palaciniek) a rôzne orechové či kokosová múčka na tento účel neboli stvorené. Z prostého dôvodu: nemala som k dispozícii druh, ktorý by bol jemne mletý, konzistenciou podobný hladkej pšeničnej múke. Do budúcnosti plánujem obetovať nejakú tú kačku naviac do ich kúpy, ale momentálne som našla inú spásu. Banánovú múku! Skúšala som ju najprv v náročnejšom recepte na >>kysnuté bochníčky<<, kde som odhalila jej vlastnosti a usúdila, že na prípravu mojich prvých wafflí bude ideálna. Predpoklad sa potvrdil, nesklamala! 
Výsledkom bolo hutné a kompaktné cesto, takmer konzistencie banánovej zmrzliny, ktoré skoro vôbec nestekalo z varechy. Toto bol vítaný stav, nakoľko som sa bála, že ak bude príliš riedke, nedocielim pevný tvar a waffle sa rozpadnú. A všetko vytečie z formy. Banánová múka je špecifická tým, že absorbuje tekutinu lepšie ako špongia, preto je nutné hustotu hmoty regulovať podľa toho, ako dobre zreaguje s ostatnými zložkami. Ak by ste teda mali v úmysle nahradiť ju iným druhom (áno, nie je to bežne dostupná surovina), zrejme budete nútení trochu upraviť pomery. Ja však uvediem gramáže presne podľa toho, ako som ich použila. 
Mimochodom, jasné, že som sa vrhla do slanej verzie. Sladké obedy sú u mňa raritou, nikdy ma nedokážu dostatočne nasýtiť. Stačilo trochu korenín, čerstvá zelenina, polosušené kamalata olivy pre hravosť a šmrnc a mohlo sa servírovať! Spolubývajúca mala zo mňa zážitok (a asi aj veľkú srandu), keď ma pozorovala pri tom, ako sa všetko snažím naaranžovať k dokonalosti a to ešte nehovorím o tom, aké krušné chvíle som si pripravila rozhodnutím namaľovať na povrch číslicu 5. Či sa moje úsilie vyplatilo nechám posúdiť vami, podeľte sa o svoje myšlienky a nápady, názory a tipy. 
Naozaj, bola by som nesmierne rada, ak by ste sa rozrečnili o tom, čo by ste na blogu uvítali, či ste spokojní s obsahom, formou, pokojne kritizujte! Konštruktívna kritika nakoniec posúva ďalej, než neúprimné sladké lichôtky. A teraz to už prenechám waffliam, nech majú patričný priestor zažiariť!

Na dva kusy ako na snímkach:
  • 50 g banánovej múky
  • 25 g krémového syra
  • 4-5 PL mlieka
  • ½ ČL bezfosfátového prášku do pečiva
  • ½ ČL korenia na grilovanú zeleninu
  • 1 vajce
  • na podávanie: čerstvú uhorka a reďkovku, niekoľko marinovaných Kalamata olív
Múku, krémový syr, mlieko, vajce, prášok do pečiva a korenie umiestnime do vysokej nádoby/smoothie makera. Pomocou tyčového mixéru alebo robota poriadne rozmixujeme, kým nedostaneme hutné a jednoliate cesto. Nie je nutné ho mixovať, stačí ručne spracovať v miske, ale zabezpečí to jemnú štruktúru bez prípadných hrudiek. Cesto po kôpkach naložíme do horúceho wafflovača a prístroj uzavrieme. Pečieme podľa potreby, kým povrch nie je chrumkavý a zlatistý. Dobu regulujeme podľa výkovu a vlastností spotrebiča. 
Jednotlivé waffle naservírujeme na tanier a podávame s čerstvou zeleninou, olivami, prípade s kôpkou krémového syra naviac. 











Berte to, prosím, ako inšpiráciu. Koľko ľudí, toľko chutí a je iba na vás, s čím sa rozhodnete waffle jesť. Ja som tento raz zvolila jednoduchú verziu bez zbytočných doplnkov, pretože som sa sústredila najmä na preskúmanie konzistencie a chuti samotnej banánovej múky. Keď ich budem pripravovať nabudúce, stavím sa, že sa vybláznim viac. Možnosti sú takpovediac nekonečné, už teraz mi v hlave šrotuje toľko kombinácií, ktoré by som chcela vyskúšať, že asi bude musieť padnúť celá banánová plantáž, aby zabezpečila pokrytie mojej spotreby múky (hoci by som uvítala, ak by sa mi podarilo nájsť lacnejší druh s rovnakými vlastnosťami).
Dúfam, že sa tu spolu budeme stretávať aj naďalej a že mi veľkodušne prepáčite všetky drobnejšie či dokonca veľké chyby. Slávnostne sľubujem, že tak ako doteraz, vždy sa budem snažiť podávať maximum, zlepšovať sa a aspoň trochu vás zaujať. 

pondelok, 16. októbra 2017

Jablkovo tekvicová polievka/krém so syrom camembert (a tajnou ingredienciou)

Dnešným príspevkom sa vraciame k #Šialeným tekvicovým receptom a dúfam, že vám ním urobím radosť, pretože tekvicová sezóna je v plnom prúde, preto ju treba využiť. Možno vám už lezie krkom, takže malá inšpirácia na trochu iný spôsob prípravy neuškodí. Momentálne sa nám síce do Brna vrátilo babie leto (neviem, ako je to v iných častiach našich dvoch republík, ale čo viem zo správ od mamky, na Slovensku je to podobné), ale pripraviť si do zásoby recept na lahodnú hrejivú polievku nikomu neublíži. Žalúdok sa vám za to neskôr, keď budete zúfalo pozerať na nečas za oknom, rozhodne poďakuje. Ostatne, maškrtný jazyk tiež.
V tomto kréme (už zase neviem, či obsah misky nazývať radšej polievkou či krémom) sa spájajú tri dôležité ingrediencie, ktoré proste nemožno vynechať. Použiť všetky tri v jednej nádobe sa možno zdá prekvapivé, ale nenechajte sa zmiasť, toto trio je k sebe ako stvorené. Sladučká tekvica je podporená sezónnymi jablkami, ktoré dodajú buď dodatočné osladenie alebo naopak, trochu kyslosti, podľa toho, akú odrodu použijeme. Podporiť by sme ju mali aj pridaním jablčného octu, aby toho cukru na nás nebolo odrazu príliš. Jemný a mierne slaný camembert zaúraduje svojou charakteristickou arómou s mierne pikantným náznakom plesne a to ani nehovorím o tom, aké zázraky narobí s konzistenciou. Vo vedľajších úlohách sa predstaví výrazné oregano, ktoré obohatí polievku o patričný šmrnc a nesmú chýbať tekvicové jadierka ako efektná bodka na záver.
Moja super tajná ingrediencia? Čierny čaj! Spomenula som si naň v súvislosti s príspevkom na >>Chai Latté<< a tak mi napadlo, keď to tak dobre zafungovalo v predchádzajúcom prípade, prečo ho nepoužiť ako tekutú zložku v tejto polievke? A tak som sa neostýchala, konzistenciu krému som dolaďovala práve prilievaním čaju. Ak sa vám to javí ako priveľká zvrátenosť, siahnite po mlieku, respektíve vývare, ale osobne sa prikláňam k čajovej verzii. Dodá tomu úplne iný podtón, ktorý postrehnú možno iba veľkí milovníci tohto moku, ale verte mi, budete ho tam chcieť! Zarezonuje kdesi na pozadí, keď sa vám receptormi budú prevaľovať tóny tekvice a jablka, škorice a syra, oreganová aróma a stopa kyslých zložiek. Nebojte sa, garantujem, že proti sebe nebudú súperiť a biť sa ako kohúti na smetisku. Jedná sa o harmonické zoskupenie, ktoré sa už nevie dočkať, kedy skončí vo vašom hrnci.
  • kôpku masla
  • malú cibuľu
  • soľ a korenie podľa chuti
  • 2 PL jablčného octu
  • 1 stredné až väčšie jablko
  • ½ tekvice Hokkaido 
  • hrsť čerstvého oregana
  • 1-2 hrnčeky silného čierneho čaju
  • štipku paprikových vločiek
  • 1 ČL škorice
  • 1 ČL granulovaného cesnaku
  • ½ ČL kurkumy
  • 100 g syra Camembert (alebo podobného typu: Hermelínu, Brie..)
  • hrsť tekvicových jadierok
Tekvicu a jablko očistíme a nakrájame na kocky. Cibuľu posekáme nadrobno. Do hrnca vhodíme kocku masla a sprudka na ňom orestujeme cibuľu. Ochutíme soľou a korením a pridáme i natrhané oregano, aby sa naplno rozvinula jeho vôňa. Zmes podlejeme octom a prevedieme rýchlym varom. Pridáme tekvicu a osmažíme, kým nenadobudne hnedo zlatý odtieň. Doplníme jablkom, premiešame a zalieme čajom. Nasypeme dnu paprikové vločky, škoricu, cesnak a kurkumu. Všetko poctivo skombinujeme a varíme, kým tekvica a jablko nie sú "al dente". Časť tekvice a jablka z hrnca vyberieme a odložíme na neskôr, zvyšok pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prilievaním čaju.


Na záver vmiešame dnu rozdrobený camembert, ktorý sme zbavili bielej plesňovej kôrky, pretože tá sa nerozpúšťa. Odrezky nevyhadzujeme, poslúžia ako dekorácia! Polievku ešte necháme prevrieť, aby bol syr úplne roztavený, naposledy okoštujeme a ochutíme podľa potreby. 
Servírujeme do misky/taniera s odloženými celými kúskami jablka a tekvice, plesňovou kôrkou a hŕstkou tekvicových jadierok. Rovnako ešte môžeme posypať extra oreganom. 







Táto miska je ako z rozprávky! Jednotlivé suroviny ladia do posledného tónu, naplno si vychutnáte prítomnosť všetkých zúčastnených, či už sa jedná o tekvicu alebo jablko, syr a škoricu, oregano a stopu čaju. Hustotu si namiešajte podľa svojich preferencií, u mňa stále platí, že hustá je lepšia, takže som to s tekutinou príliš nepreháňala, ale to je len a len vo vašej réžii. Zároveň platí, že čím viac camembertu použijete, tým bude krémovejšia. A ak sa rozhodnete použiť mlieko namiesto čaju, bude to o to markantnejšie. Posýpka z tekvicových jadierok je skoro povinnosť, celé kúsky zeleniny a ovocia nestačia, miska by mala obsahovať aj nejaký chrumkavý element. Zuby treba zapájať! Nech to do nás nepadne ako do čiernej diery. Čo sa, veľmi pravdepodobne, udeje tak či tak. Takže odporúčam uvariť rovno za kotol. 

piatok, 13. októbra 2017

Šalát s údeným lososom, sušenými paradajkami a Romesco dressingom

Posledný týždeň a pol fičím na serióznej rybacej vlne a s určitou dávkou nostalgie sa vraciam k dovolenke v Bulharsku, kde som ich mala (asi až na jednu výnimku) každý deň. Na tom nie je nič zlé, veď všetci "odborníci" na výživu nám diktujú, aby sme ich do repertoáru zaraďovali čo najčastejšie. V tejto veci by som bola poslušná, veď nám prinášajú toľko prospešných látok, od minerálov a tukov, po mastné kyseliny, omega-3, 6 a čo ja viem čo ešte. Na to sú povolanejší, aby vám to povedali, respektíve, pán Google vie všetko.
Po včerajších >>lososových wrapoch<< sa dnes budeme venovať šalátu s touto údenou rybkou a Romesco dressingom. Pamätáte si >>Romesco omáčku<<? NIE?! Napraviť! Kliknúť, zapamätať prípadne odpísať, pripraviť a opakovať! Do tohto šalátu bola ako stvorená. Akýmsi zázračným spôsobom sa mi podarilo ju napumpovať cesnakom (a to som použila jeden malý strúčik - ale evidentne kvalitný), takže som jeho agresívnu chuť musela zmierniť prevarením v panvici. Mimochodom, tento krok odporúčam. Omáčka, respektíve zálievka tak dostane opäť trochu iný tón, jej ostrosť sa skutočne stratí a nadobudne taký prírodnejší tón, nazvala by som to akoby "od ohňa", ak si viete aspoň trochu predstaviť, čo tým myslím. Ťažko sa mi to popisuje, moje vysvetľovacie schopnosti sú na biednej úrovni. Najlepšie bude, ak oprátky vezmete do vlastných rúk a vrhnete sa na to sami.
Dobre, najdôležitejšiu zložku pokrmu, teda údeného lososa sme si predstavili, máme aj spoľahlivého sekundanta, ale čo zvyšok? Nemalú zásluhu na sláve majú určite domáce sušené paradajky, ktoré sú marinované v oleji spolu s bazalkou, cesnakom a tekvicovými jadierkami. Mamkina výroba, neviem si ich vynachváliť! Ak však nemáte po ruke takýto neoceniteľný zdroj lahôdok, vystačíte si aj s tými z obchodu, dajú sa nájsť naozaj chutné a čerstvé i v obslužných pultoch.
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na mrkvu, ktorú som potrápila a transformovala ju do formy rezancov. Viete, že mám na ne tiež nejakú úchylku, dokonca boli fázy, kedy som napínala ručné svaly niekoľkokrát do týždňa a krvopotne ich strúhala. Týmto dňom je koniec, oplieskala som zase nemálo peňazí do ďalšieho kuchynského pomocníka a zaobstarala si elektrický špiralizér! Ó, áno, tri nástavce na tagliatelle, linguine a spaghetti, ušetrených niekoľko mučivých minút a žiadna svalovka! Mínusový bod? Umývanie riadov naviac.. Kým všetky tie súčiastky rozoberiem a očistím, padne niekoľko vyberaných slov. Avšak, aj tak to zaberie menej času, ako ručná príprava. Takže si treba prehodnotiť priority.
Ale to len tak na okraj, žiadnych podobných pomocníkov nutne nepotrebujeme, mrkvu stačí nakrájať na plátky či kolieska, opiecť a prihodiť na tanier. Celá veda. A tu to máme pohromade.
  • 2-3 plátky údeného lososa
  • pol hrnčeka Romesco omáčky podľa >>TOHTO<< receptu
  • 6-8 sušených paradajok
  • 1 mrkvu
  • trochu masla
  • citrónovú šťavu
  • mletú údenú papriku, korenie, granulovaný cesnak podľa chuti
  • 1 ČL sójovej omáčky
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • hrsť čerstvej bazalky
Pripravíme si Romesco omáčku podľa návodu a hotovú ju prelejeme do rajnice. Pár minút ju varíme, kým nestmavne o jeden-dva odtiene, podľa potreby môžeme regulovať konzistenciu pridaním vody.
Mrkvu nastrúhame na rezance, spolu s maslom pridáme do hlbšej panvice a sprudka osmažíme. Ochutíme citrónovou šťavou, paprikou, korením, cesnakom a sójovou omáčkou. Restujeme do zlatista a potom zložíme z plameňa.
Zostavíme šalát: do misy/taniera uložíme šalátové listy, kôpky mrkvových rezancov, posekané sušené paradajky a lososové plátky. Posypeme hojnou dávkou čerstvej bazalky a prelejeme extrémnou porciou Romesco omáčky. Šalát možno konzumovať okamžite, kým je mrkva ešte teplá alebo i na druhý deň pri izbovej teplote.








Viem, že nadchádzajúce ročné obdobia vôbec nie sú priateľské k fotografiám a snažila som sa prísť na to, aký filter zvoliť, aby výsledok čo najlepšie zodpovedal realite. Trochu som experimentovala s osvetlením, ale neviem, jedno je horšie ako druhé. Zámerne neprezradím, ktoré snímky boli urobené inak, či to vôbec postrehnete a či je táto zmena k lepšiemu. Dajte mi vedieť, potrebujem spätnú väzbu, robím to hlavne kvôli vám, aby ste mali pri pozeraní čo najväčší estetický zážitok.
Čo sa šalátu týka: dúfam, že nemusím zdôrazňovať, že by bola škoda, keby ste ho nevyskúšali. Obsahuje výborné suroviny, ako výrazného lososa, jedinečné sušené paradajky, netradičnú, ale chuťovo vyladenú zálievku na báze paradajok a semienok, chrumkavú mrkvu a prepychovú bazalku! Dá sa tomu odolať? Len ťažko, tak smelo do prípravy!

štvrtok, 12. októbra 2017

Šalátové wrapy s údeným lososom a Kalamata olivami

Nie, ešte ma neprestalo baviť baliť si rôzne druhy zeleniny a iné lahôdky do šalátu. Či sa jedná o Tacos alebo wrapy, oboje je hravé, nápadité a iné. Uznávam, môžu sa objaviť dva problémy: po prvé, vytvoriť dokonale pevný závitok je niekedy fuška a je potrebná výrazná dávka zručnosti. S tým je spojený druhý bod: nie je to práve najspoločenskejšie jedlo. Zahryznete do balíčka a polovica obsahu vám vylezie von, takže si umažete nielen ruky a pusu, ale možno i pracovný stôl. Alebo nie a jedine ja som také nemehlo.
Obvykle ma ale vôbec netrápi, čo si o mne ostatní naokolo myslia, aspoň čo sa otázky stravovania týka. Ak mám z toho radosť, budem v tom pokračovať. Navyše, takto naplnená miska i opticky príjemne vyzerá. Túto vlastnosť zväčša ignorujem, pretože na prvom mieste musí byť vždy chuť. Aj na prvý pohľad hnusný pokrm môže byť v skutočnosti nevídanou delikatesou a naopak, dokonale naaranžované taniere v sebe môžu skrývať hotovú pohromu. Určite to poznáte.
Našťastie, v tomto prípade oba atribúty možno klasifikovať pozitívne. Wrapy sa podarilo naplniť a čím, k tomu sa dostávame práve teraz.
Pre mňa luxusnou lahôdkou údeným lososom! Ó, páni, keď som ho ochutnala prvýkrát, vedela som, že sa k nemu musím vracať často. Čo na tom, že peňaženka krváca, neuróny v mozgu sú ovplyvnené pudmi, ktoré diktujú napratať sa do prasknutia. Losos je tak výrazná a jedinečná surovina, že jej mnoho do páru nebolo treba. Trochu dijónskej horčice, pretože tá sa podľa môjho názoru k rybám skvele hodí, polosušené Kalamata olivy pre farebnú variabilitu a šmrnc, čerstvú mrkvu a reďkovky kvôli chrumkavosti a vitamínom a fenomenálne závitky môžeme smelo ládovať do brucha.
Naozaj, je to tak prosté a priamočiare. Nemusíme dokonca ani zapínať sporák! Síce do nadchádzajúcich chladnejších dní by sa skôr hodilo niečo hrejivé, sú však chvíle, keď si telo zažiada zmenu a ocení aj niečo studené, respektíve izbovej teploty. Takéto recepty sa hodia i vtedy, keď nie je času nazvyš a potrebujeme zostaviť nejakú bohatú a sýtu misku v priebehu pár minút. Jasné, v tom prípade by som sa nehrala s tvorením wrapov a všetko nahádzala na jednu kopu ako šalát, ale ak si môžete dovoliť obetovať pár minút príprave, nevykašlite sa na to. Potešte napríklad svojho partnera, deťúrence alebo len samých seba. Veď prečo si neurobiť radosť.
  • 2-3 plátky údeného lososa
  • 2-3 ČL dijónskej horčice
  • 1 veľkú mrkvu
  • niekoľko červených reďkoviek
  • zo 10 ks polosušených kalamata olív (nie je podmienkou: môžu byť klasické čierne alebo zelené)
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • soľ a korenie, ak bez nich nemôžeme žiť (ale vôbec nie sú potrebné)
Šalátové listy rozložíme na dosku, najlepšie tak, aby sa dva prekrývali - pre väčšiu plochu a lepšiu manipuláciu. Ak musíme, ochutíme ich soľou a korením, povrch potrieme horčicou a uložíme na ne plátky lososa. Mrkvu nakrájame na tenučké hranolčeky, takmer rezance, reďkovky na drobno. Olivy prekrojíme aspoň na polovice. Zeleninu a kalamata umiestnime na lososa a šalát potom z dlhšej strany stočíme do pevného závitku. 
Rolády v strede prekrojíme a podávame so zvyškom nespotrebovanej náplne a extra porciou šalátu.

Proces prípravy..


Máme hotovo, môžeme baliť (týka sa nás večných plánovačov)..







Mimochodom, dlho som sa pohrávala s myšlienkou nazvať tento recept Falošné sushi. Obsahuje takmer surovú rybu? Áno. Sú to malé rolky? Áno, ak ich nakrájame na niekoľko koliesok. A som presvedčená o tom, že určite existuje nejaké sushi, ktoré obsahuje mrkvu, reďkovky i tie olivy. Čo na tom, že tradičná riasa je nahradená šalátom? A že chýba ryža? Ak sa za sushi môžu považovať rôzne vegetariánske a vegánske alternatívy, prečo by to nemohlo fungovať i opačne?
Dajte mi vedieť, čo si o tom myslíte. A ako vám chutili wrapy, pretože by bol hriech nevyskúšať. 

streda, 11. októbra 2017

Šampiňónová omáčka s krémovým syrom

Alebo azda syrový šampiňónový krém? Niekedy mám z vymýšľania názvov príspevkov hlavu ako melón a neviem si rady. Je to omáčka? Krém? Polievka? Dip? Zrejme všetko v jednom. Ale na tom nezáleží, hlavne, že to skvele chutí! A teda, že bez srandy, pretože táto, síce trochu nenápadná, ale mocná miska obsahuje lahodné vnútro!
Tak v prvom rade: šampiňóny. Milovníci húb budú nadšení a ani si neviem predstaviť tú explóziu chuti, keby sa mi podarilo mať čerstvé lesné huby.
Po druhé: krémový syr. Dobrá omáčka by sa bez nejakej takejto zložky, ktorá ju zjemní, nemala zaobísť. Dá sa použiť len mlieko, lepšie smotana na varenie či šľahanie, ale so syrom je všetko famóznejšie. To je asi moje životné krédo.
Mega hviezda číslo 3: čerstvé oregano. Akékoľvek bylinky každé jedlo oživia a spestria, toto nie je žiadnou výnimkou. Naviac, oregano je príjemne aromatické, takže ho stačí použiť i malé množstvo a efekt je zaručený. Ale prečo by sme šetrili, keď nemusíme, všakže?
Do samotnej omáčky okrem nejakých ďalších korenín síce nič nejde, bez adekvátnej prílohy by to však ako plnohodnotný chod neobstálo, preto som sa podujala spárovať k nej pečený patizón. Keďže teraz sa môj život točí primárne okolo tekvíc a podobných plodín, bol to viac než prirodzený výsledok. Myslím si, že patizón k pokrmu perfektne ladil. Jeho chuť nie je výrazne dominujúca, takže šampiňóny (a najmä syr) mohli naplno zažiariť. Verte mi, s blaženým výrazom v očiach som jednotlivé kúsky zeleniny namáčala do misky, potom ich nahádzala dnu a spolu s celými plátkami húb lovila ako zlaté rybky z jazierka. Škoda len, že mi nesplnili tri tajné želania. I keď tie by až také tajné asi neboli: mať tak za cisternu tejto famóznej omáčky.. a potom dokonalý metabolizmus, ktorý by mi bez výčitiek umožnil všetko do poslednej kvapky zjesť. Predsa len, som ženská a svoj obraz v zrkadle hodnotím veľmi kriticky. Ale to zrejme poznáte. (To tretie želanie si nechám pre seba..)..
Na druhej strane, ako odolať takýmto dobrotám? Veď sa presvedčte sami, že hoci zoznam surovín nie je dlhý ako týždeň pred výplatou, aj tých niekoľko dokáže vytvoriť harmonickú kompozíciu chutí.
  • 6-8 šampiňónov
  • trochu masla
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 ČL dubákového korenia
  • veľkú hrsť čerstvého oregana
  • 50 - 70 g krémového syra
  • 1 PL mlieka (alebo viac, podľa potreby)
  • patizón + maslo + obľúbené korenie - ako príloha
Šampiňóny očistíme a odrežeme nožičky. Pokrájame ich na malé kúsky, klobúčiky na plátky. V rajnici na troche masla huby sprudka opečieme, ochutíme prelisovaným cesnakom a korením. Vyčkáme, kým nepustia šťavu a potom ich chvíľu dusíme, kým nie sú mäkké. Časť plátkov z klobúčikov vyberieme bokom a zvyšok ponorným mixérom rozmixujeme s lyžicou mlieka. 
Krém vrátime späť na sporák, vmiešame doň syr a pridáme posekané oregano. Premiešame a necháme syr úplne rozpustiť. Ak je omáčka príliš hustá, rozriedime ju ešte trochou mlieka. 
Podávame s odloženými nerozmixovanými plátmi húb, pečeným patizónom a extra oreganom. 
(Patizón zbavíme jadierok, nakrájame na kocky s veľkosťou sústa, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme maslom. Posypeme korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkký a zlatistý). 








Ten syr v omáčke urobí svoje. Dáva jej lahodnú, kyselkavú príchuť, zároveň ju zjemňuje a vytvára správnu konzistenciu. Celé kúsky šampiňónov však štruktúru žiadaným spôsobom narušujú, pretože takto zamestnáme i zuby. Túto funkciu spĺňa aj pečený patizón. Jeho nevtieravá chuť sa výborne snúbi s výraznejšími zložkami, ako je napríklad i oregano. Na druhej strane, všetko je v rovnováhe a garantuje príjemný zážitok pre naše jazykové poháriky. 

utorok, 10. októbra 2017

Ricotta puding s cibuľovým čatní / chutney

Tento puding pozostáva prevažne z ricotty, extra príchuť mu dodáva charakteristická niva a zvyšok tvoria vajíčka. Prísne vzaté, jedná sa o akýsi cheesecake bez korpusu. Môžem ho tak vôbec nazývať? Ostatne, i pomenovanie puding je akési zavádzajúce, ale nič lepšie asi nevymyslím. Nuž čo, cheesecaky nemusia byť len sladké, veď keď sa povie syr, každému napadne predovšetkým nejaký slaný pokrm. A úprimne povedané, mne tá sušienková krusta naspodku ani nechýba. Nie je predsa plnka to, o čo všetkým ide? A tak som našla recept, ako to celé obísť.
Bola som trochu prekvapená výslednou formou, nečakala som, že bude tak pevná aj bez vrstvy, ktorá by všetko držala pohromade. Ale ricotta a vajcia urobia svoje a garantujú, že po vyklopení z formy puding bude držať svoj tvar. Tým pádom je vnútro hutné, ale zároveň mierne pórovité, nie úplne krémové a penové ako u klasických pudingov (myslím takých tých zo sáčku).
Dali by sa z neho dokonca aj krájať plátky a uložiť ich trebárs na jednohubky, to by bol určite inšpiratívny nápad na pohostenie.
Keď ho budem pripravovať znova, buď zvolím viac nivy alebo ešte výraznejší plesňový syr, pretože jej prítomnosť bola skutočne iba v náznaku. Taká gorgonzola by možno urobila zázraky. Ale to je jediná vec, ktorú môžem tomuto receptu, respektíve sebe vytknúť. Trochu upraviť pomer ricotty voči druhému syru a všetko bude dokonalé. Tento malý roztomilý bochník je naviac obohatený o cesnak a čerstvú bazalku, ktoré pôsobili veľmi príjemne a dotvárali celkový tón pudingu. Ako inak, inšpiráciou mi bol recept z internetu, kde sa podával so sladkým cibuľovým chutney, pretože samotné syrové dielko malo byť dosť slané. A tak som sa nechala nalákať a kôpku takejto "marmelády" pridala navrch ako čerešničku. Áno, myslím, že tam patrí, celá zostava pôsobí viac luxusne a labužnícky. Ale upozorňujem, ako veľmi slaný puding bude skutočne, záleží od zvoleného syra. Ricotta ako taká príliš ochutená nie je a čím väčší podiel bude zastávať, tým viac budete musieť "plnku" ochutiť. Alebo sa vyhrať na prílohe. U mňa nesmel chýbať zeleninový šalát, ale ako som už zmienila, je možné podávať ho spolu s pečivom. Toto rozhodnutie nechám na vás, ja už len poskytnem receptúru.
  • 200 g syru Ricotta
  • 50 g nivy (alebo iného výrazného syra s modrou plesňou - množstvo možno zvýšiť)  
  • 2 vajcia
  • 1-2 strúčiky cesnaku
  • čerstvú bazalku
  • obľúbené korenie podľa chuti
  • 1-2 kopcovité ČL cibuľového chutney (lebo inej obľúbenej marmelády)
  • zeleninový šalát na servírovanie
Ricottu a nastrúhanú nivu prešľaháme mixérom. Pridáme vajcia, prelisovaný cesnak a korenie. Znovu zmixujeme a do zmesi vmiešame posekanú bazalku. Cesto vlejeme do foriem na pečenie vyložených papierom alebo vymazaných olejom. Tieto formy vložíme do väčšej nádoby s vyššími stenami a nalejeme dnu vodu tak, aby siahala do troch štvrtín formičiek. 


Zostavu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút, možno viac, kým povrch nie je jemne zlatistý a puding pevný. Pozor, pri pečení náplň nafúkne a môže sa dokonca natrhnúť, ale po vychladnutí spľasne. Misky necháme ešte 10 minút odstáť v kúpeli a až potom ich vyklopíme. Puding servírujeme s bohatou kôpkou cibuľového čatní a šalátom či pečivom.






Puding či slaný cheesecake bez krusty, je jedno, ako tento pokrm budeme volať, hlavné je pripraviť si ho. Ak ste milovníkmi syrom, nešliapnete vedľa a rozhodne si pochutnáte. Myslím, že tá sladká bodka navrchu pôsobí veľmi harmonicky a preto by som ju nevynechávala. Mimochodom, ak marmelády nepatria k vašim obľúbeným, siahnite po sušenom ovocí. Také figy či datle urobia podobnú službu. Och a posýpka z vlašských orechov! Tak to by bola bomba! Škoda, že mi to napadlo až teraz. Nevadí, som poučená do budúcnosti a zároveň viem, že obsah modrého syra je treba zvýšiť. Radím to vlastne aj vám. Tak šup-šup, zapnite rúru, je správny čas piecť!

pondelok, 9. októbra 2017

Tekvica Sweet Dumpling plnená camembertom a cibuľovým čatní / chutney

Po krátkej návšteve >>Anglicka<< sa dnes vráťme domov, k #Šialeným tekvicovým receptom 😊! Máte radosť? Dúfam, že áno, pretože ja náramnú! Podarilo sa mi ochutnať zase nový druh tekvice, konkrétne odrodu Sweet Dumpling. Je nádherná, melírovaná, viacfarebná a ja som ju vždy považovala za okrasnú, preto mi predtým nenapadlo ju konzumovať. Chyba! Viem, že si ju budem kupovať pravidelne (ak peňaženka dovolí..), pretože je báječná. Neviem, mnohí popisujú, že v nej cítia gaštanové tóny.. Ja som dlho predlho popri prežúvaní dumala nad tým, čo mi pripomína. Nakoniec som na to prišla. Varenú kukuricu! Ale takú tú obyčajnú, už trochu prezretejšiu, s pevnými veľkými žltými zrnami, nie tú sladkú typu Bonduelle. Ona je zvnútra i rovnakej žltej farby. Ale naviac má akýsi medový akcent, ktorý ju robí ešte lahodnejšou. Neviem, či sa to má alebo nie, ja som ju zošrotovala i so šupkou. A prežila, takže s čistým svedomím môžem povedať, že ju netreba ani nijako čistiť. Zbaviť jadierok, upiecť a krochkať blahom.
Och a samozrejme, naplniť! To je druhá časť tohto príbehu. Na internete sa dookola stretávam s receptami, kde syry s kôrkou bielej plesne balia do rôznych druhov cesta - či už kysnutého, lístkového, štrúdľového a čo ja viem ešte akého. To viete, akonáhle sa jedná o syr, ktorý sa naviac po nakrojení príjemne rozlieva po okolí, som upísaná k smrti a najradšej by som odhryzla z monitora. Takže moje mozgové otáčky pracovali naplno v snahe vymyslieť adekvátnu náhradu obalu pre môj plesňový syr. Pôvodný plán bol zabaliť ho do nejakého listového šalátu alebo kapusty či kelu, ale to by som ho nemohla piecť. Ďalej mi preblesklo myšlienkou vtrepať ho do vydlabanej paradajky. Ale kde zohnať takú obrovskú, aby sa zmestil dnu? Uvažovala som i o tom, že by som z cukety nakrájala dlhé široké pásy a zavinula ho do balíčka. Tu však hrozilo, že nebude poriadne tesniť a všetok obsah skončí ako smutné jazierko na povrchu plechu. Preberala som si v mysli všetky možné druhy zeleniny, ktoré by veľkosťou a tvarom prichádzali do úvahy. Dospela som k takmer finálnemu rozhodnutiu použiť tuřín/kvaku, ale potom som v obchode zočila jednu malú utešenú Sweet Dumpling tekvičku a tá idea mi tresla do hlavy ako kladivo. Kombinácia jedného z mojich najobľúbenejších druhov zeleniny a camembertu?! Ohohóóó, bezpodmienečne na môj tanier! A do žalúdka! Okamžite!
Nuž, hlavní protagonisti boli konečne jasní, už tak som vedela, že týmto receptom neurobím krok vedľa, ale zažiadalo sa mi ešte trochu ho vylepšiť. Čím? Už ten názov "Sweet" evokoval, že pôjde o pomerne sladkú záležitosť, no ja som tento level pozdvihla o čosi vyššie pridaním cibuľového čatní. Syry ako camembert, hermelín či Brie sa bežne zvyknú podávať na sladko, s rôznym karamelizovaným ovocím, nuž som si povedala, prečo nie? To určite nemôže byť na škodu. A ani nebolo. Fantázia! Takže aby som o tom už iba siahodlho nedrístala (aj tak gratulujem, ak ste sa dostali až sem), zapamätajte si tento recept, budete ho často opakovať!
  • 1 tekvicu Sweet Dumpling
  • 1 strúčik cesnaku
  • trochu korenia na grilovanú zeleninu a mletej údenej papriky
  • 1 PL oleja
  • 120 g camembertu (jeden celý bochník)
  • 1 PL cibuľového čatní (alebo obľúbenej marmelády)
  • čerstvú bazalku
Tekvicu umyjeme, pozdĺžne odrežeme vrch a vnútro zbavíme jadierok. Ak je to nutné, odstránime časť dužiny tak, aby sa dnu zmestilo celé neporušené koliesko syra. V žiadnom prípade ju nevyhadzujeme! Zmiešame olej, korenie, papriku a prelisovaný cesnak. Touto zmesou ponatierame vnútro tekvice. 


Syr tiež pozdĺžne prerežeme a uložíme do mäkkého jadra kôpku čatní. Posypeme nasekanou bazalkou a opäť priklopíme. Camembert uložíme do tekvicovej dutiny, zavrieme "vrchnákom" a dáme na plech s papierom na pečenie. Prihodíme aj prebytočnú dužinu a pofŕkame ju olejom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme zhruba 30 minút, kým nie je mäkká v každej časti a na povrchu príjemne zlatistá a chrumkavá. 
Servírujeme ešte horúce, kým je syrové jadro tekuté!








Myslím, že som to už dostatočne naznačila, ale moje nadšenie je neopísateľné! Po prvé, bola som úplne prevalcovaná chuťou samotnej tekvice. Je naozaj sladká, ako evokuje už jej názov, ale takým iným, neočakávaným, zato veľmi príjemným spôsobom. Nie ako Hokkaido. Po druhé, cieľ bol splnený, po narezaní vnútra sa mi na tanier vyvalil malý lávový prúd camembertu. Presne tak, ako som chcela. Nezanedbateľný podiel na výslednej chuti má aj chutney, ktoré je trochu pikantné, takže okrem všetkých tých sladkých chutí dostaneme aj pridanú hodnotu v tomto smere. A posledná vec: nevypadá to nádherne? Naservírujte niekomu jednu celú tekvicu a nechajte ho zažiť to prekvapenie, keď sa do nej pustí!