Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: januára 2017

utorok 31. januára 2017

Bentó boxes *2: vajce pečené v avokáde + šalát

Prečo, prečoooo?! Je len utorok, do konca týždňa ďaleko, som presvedčená, že viem ako sa asi cíti človek po lobotómii, toľko roboty som veru ešte nezažila, do toho počasie hnusné, ako pár dní pred výplatou a brečka namiesto snehu, vyhliadky do budúcnosti pesimistické, proste všetko zle. Takto by som na jeden výdych zhodnotila situáciu (keby ste mali tú odvahu opýtať sa). Ale podľa toho, že i na ostatných blogoch, ktoré s obľubou sledujem, je akosi mŕtvo, súdim, že na iných frontoch je podobný stav. Čím to je? Rozhodne dajte vedieť v komentároch. A školopovinní, aké polo polročné vysvedčenie? Máte sa čím chváliť? Alebo Sodoma-Gomora, velebnosti?
Na oplátku vám prinesiem dva tipy na zostavu misiek, ktoré sú si dosť podobné, ale vlastne vo výsledku iné.

Bentó #1: vajce pečené v avokáde + to ostatné:
  • ½ avokáda
  • bylinkovú soľ
  • šťavu z ½ limetky
  • 1 vajce
  • hrsť červenej fazule
  • hrsť cherry paradajok
  • trochu uhorky
Avokádo prerežeme na polovicu, odstránime jadro, posypeme soľou a pokropíme šťavou z limetky. Vložíme do pekáča a do jamky po jadre vyklepneme vajíčko. Aj to môžeme posypať soľou a pekáč vložíme do vyhriatej rúry. Pri 180 °C pečieme, kým vajce nie je v požadovanom stave. Niekto má rád žĺtko tekuté, niekto úplne uvarené ⇒ ja som za tú prvú možnosť, ale, klasicky, nemám vybavovať pracovné maily, keď čakám na správnu vaječnú konzistenciu. Pozabudla som sa a už bolo neskoro, žĺtok stuhol 😠 Tak či onak, chutné to bolo, jáááááj, veľmi! Do misky pribalíme ešte uvarenú červenú fazuľu a pokrájanú zeleninu, čoby šalát. Odporúčam ich oddeliť, ak máme v pláne avokádo s vajíčkom neskôr prihrievať. 




Bentó #2: šalát s koreneným syrom (trojuholník Rabín >>tento<<):
  • ½ avokáda
  • bylinkovú soľ
  • šťavu z ½ limetky
  • 50 g koreneného syra Rabín (alebo iného chuťovo výrazného)
  • hrsť červenej fazule
  • hrsť cherry paradajok
  • štipku domácej vegety a granulovaného cesnaku
Avokádo nakrájame na kocky, pokropíme šťavou z limetky, preložíme do misky a doplníme fazuľou, nakrájaným syrom a paradajkami. Ochutíme vegetou a cesnakom, premiešame a podľa potreby doplníme to i ono. Tento šalát, naopak, odporúčam konzumovať pri izbovej teplote. 




Poznámka na záver: nie, že by som pochybovala o vašej inteligencii, ale prosím vás, nieže vám napadne zapečené avokádo konzumovať celé. Rozhodne bez šupky! Vyjedať ho lyžičkou, tak je to správne a keby sa ešte podarilo ponechať žĺtok v tekutom stave, aby sa pri porušení krásne rozlial a "obabral" tak všetko v miske namiesto omáčky, joj, sliny sa mi zbiehajú! Nabudúce to odsledujem (žiadne #extrasuperbezodkladnémaily), snáď sa mi to podarí. Jeden zelený krásavec už totiž dozrel v miske, preto čoskoro pôjde na pekáč, hahahaaaaa!

nedeľa 29. januára 2017

Socca ako šunková pizza

Niekedy predminulý týždeň som písala o tom, ako mi socca zachránila život žalúdok >>konkrétne tuná<, o jej skvelom využití namiesto korpusu na pizzu a ako oklamať nepriateľa strukovín som zase básnila >>TU<<, preto niet divu, že pri špekulovaní čo nachystať na ďalší týždeň mi okamžite prišla na myseľ. Od pondelka do stredy kvasíme predpoludním u zákazníka, mám extrémne dôležitý skype hovor s Nórskom, starostí nad hlavu, proste nervy, stres a panika. Takže pohodlný obed, ktorý sa v prípade nutnosti dá zabaliť do kabelky je viac ako vítaný. Nakrájať "pizzu" na trojuholníky, zabaliť do fólie a hotovo. Dá sa jesť i za studena, ale predsa len, horúca je najlepšia, pretože rozpustený syr, to ja môžem. Dokonca tak, že som nevydržala a časť skonzumovala už cez víkend. Ak sa vám zbiehajú sliny, pokračujte:
  • ¾ hrnčeka šošovicovej múky
  • 1 hrnček vody
  • 2 PL ochuteného oleja (zo sušených paradajok - BOMBA!)
  • 1 ČL korenia na pizzu
  • 2 PL domáceho kečupu
  • niekoľko plátkov dusenej šunky - na pokrytie celého povrchu pizzy
  • niekoľko plátkov syra - na pokrytie celého povrchu pizzy
  • 2 veľké hrste mrazeného hrášku
Múku vsypeme do misy, zalejeme vodou a olejom, posypeme korením na pizzu a necháme aspoň 15 minút odstáť. Cesto vlejeme do kruhovej formy s papierom na pečenie a formou niekoľkokrát buchneme o pracovnú dosku, aby sa hmota rovnomerne rozptýlila. Soccu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C na 20 minút. Potom ju vyberieme, pokryjeme vrstvou kečupu a navrstvíme šunku, hrášok a syr. Formu vrátime do rúry a pečieme ešte 10 minút, kým syr nie je roztavený a okraje placky chrumkavé.








Nemôžem si pomôcť, ale socca, respektíve výtvory zo strukovinovej múky ma nesmierne nadchli a prirástli mi k srdcu. Poriadne v ňom zapustili korene a bude ťažké ich vykynožiť (podobne ako baklažánové pizze, dlho o nich nepadla reč, ale nie, nezabudla som 😆😇😍). Ale to ani nechcem, naopak, budem sa aj naďalej snažiť ich čo najviac propagovať a dúfať, že v tomto šialenstve neostanem sama a nájdu si medzi vami ďalších priaznivcov a fanatikov. 

sobota 28. januára 2017

Paleo kokosová kaša s grilovaným jablkom

Frekvencia publikovaných príspevkov klesá, pracovné tempo sa stupňuje, ja už ani neviem ako sa volám a už vôbec nie kde mi hlava stojí. Deň by musel mať aspoň tridsať hodín, aby som stihla všetko, čo som si zaumienila, ale na druhej strane, radšej nie, pretože to by znamenalo ďalší čas navyše, ktorý by som s veľkou pravdepodobnosťou musela venovať robote. Kvôli tomu tu však nie ste, mám pravdu? V minulom diele >>bleskoviek<< som sa priznala, že som podľahla mámeniu grilovaného banánu. To ma priviedlo na myšlienku hodiť na panvicu aj iné ovocie a keďže teraz sú najdostupnejšie a asi najlacnejšie jablká, voľba bola jasná. S vidinou neutíchajúcich mrazivých dní mi bolo trochu proti srsti tradične siahnuť po tvarohu. Horúca kaša, to je už niečo iné! Oprášila som recept na >>kokosovú<< so škoricou a lepšie som urobiť nemohla. Ak som zachytila vašu pozornosť, skvelé, čítajte ďalej!
  • ½ hrnčeka strúhaného kokosu (kokosovej múčky)
  • 1 hrnček mandľového mlieka
  • 1 ČL škorice + trochu naviac
  • 1 jablko
Do rajnice nalejeme mlieko, prisypeme kokos a škoricu, poriadne premiešame a privedieme k varu. Varíme, kým sa tekutina nezredukuje do požadovanej konzistencie. Medzitým jablko nakrájame na tenké polmesiace, poprášime škoricou a v grilovacej panvici opečieme, kým sa nevytvorí charakteristická vzorka. Hotovú kašu premiestnime do taniera (misky), navrstvíme jablko a ešte horúce podávame (ale pozor na jazyk!). Ak sa nechystáme jedlo konzumovať hneď, odporúčam pred servírovaním ohriať.




Ak ste plánovači podobne ako ja a kašu si nechávate na druhý deň, prijmite malý tip: uvarte ju redšiu, pretože cez noc bude mať kokos dosť času s mliekom "pracovať" a vsiakne do seba viac vlhkosti. Na druhý deň bude teda hustejšia, nenechajte sa nepríjemne prekvapiť betónovou masou v miske. 
Príjemný zvyšok soboty prajem a hlavne: nepracujte! (Nie ako ja, zapnuté dva notebooky, jeden domáci, druhý firemný, čakám, kedy sa čo zomelie..)

utorok 24. januára 2017

Kuracie prsia na dubákoch a sušených paradajkách

Poviem vám pravdu na rovinu, momentálne sa nachádzam vo fáze, kedy sa mi vôbec nechce variť. Bohužiaľ, kantínu nemáme, tak bohatá, aby som sa každý deň stravovala v reštaurácii nie som ani náhodou a polotovary si kupovať nechcem. Takže mi neostáva nič iné, iba sa premôcť. Vtedy prichádzajú vhod rýchle a blbovzdorné recepty. Lenže, dala som sa na ťažkú dráhu bloggera a predsa len by som mala prísť aspoň s niečím málo inšpirujúcim. Preto som obyčajné kuracie prsia spojila s lahodnými sušenými dubákmi a doplnila ich netradične so sušenými paradajkami. Takúto kombináciu som ešte neskúšala, ale vedzte, že je vydarená. A s podusenou mrkvou ako zdrojom vitamínov je to bomba.
  • 2 kuracie prsia
  • olej zo sušených paradajok 
  • 1 ČL údenej papriky
  • 1 ČL dubákového korenia
  • ¼ ČL korenia 4 farieb
  • hrsť až dve sušených dubákov
  • 2 gigantické mrkvy
  • 5-6 sušených paradajok
Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť. Kuracie prsia umyjeme a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. Vo woku na rozpálenom oleji z paradajok ich sprudka osmažíme a poprášime paprikou, dubákovým korením a korením 4 farieb. Poriadne premiešame, zmiernime plameň a opekáme zo všetkých strán, kým mäso nenadobudne zlatistú farbu. Vmiešame dubáky scedené z vody a opekáme, kým mäso nie je "na skus".


Celú zmes preložíme do misky, ale tak aby vo woku ostalo trochu oleja. Doň pridáme mrkvu nakrájanú na kolieska, takisto orestujeme a potom podlejeme trochou vody. Dusíme do polomäkka, vrátime dnu mäsovo hríbovú zmes, doplníme pokrájané paradajky a energicky premiešame, nech sa jednotlivé zložky spoja. V panvici už nenechávame dlho, aby sušené paradajky príliš "nezvlhli". Cieľová páska, preložíme na tanier (zavrieme do misky) a servírujeme!





Po čom siahate vy, keď nemáte náladu, respektíve vôbec nestíhate variť? Nejaké rýchle, jednoduché recepty? Dajte mi tip, rada si nechám poradiť!

nedeľa 22. januára 2017

Bleskovky z kuchyne (41) + malý kúsok Nórska na tanieri

Ahoj, moji drahí, dúfam, že si užívate pokojnú a nerušenú nedeľu. Ja som lenivá ako voš pod chrastou, navyše nejaká unavená a rozlámaná. Neviem, na čo to zvaliť. Počasie? Prepracovanosť? Ťažko povedať. Usilujem sa udržať v bdelom stave aspoň písaním článku, i keď toho najmenej náročného na myslenie. Áno, podujala som sa opäť prevetrať zložku s odloženými fotkami, keď už na ne >>včera<< padla reč. Aby sa toho nenakopilo milión a čoraz menej a menej sa mi chcelo pustiť do ich triedenia. Nič extra však nečakajte, vlastne dookola točím to isté. Čo už so mnou.. Viem, obesiť za rebro do prievanu.

Kaki. Čo viac dodať? Zbožňujem ho. 


A milujem aj hummus a všemožné orieškové maslá. 
V tomto prípade: hummus s čiernymi olivami; kešu maslo, pekanové a mandľový krém so škoricou. 


Jeden víkend som potrebovala zlikvidovať tvaroh, pretože už sa blížil k dátumu spotreby. Avšak, ozvali sa moje sladké chúťky a povedala som si, že je načase pomaly sa zbavovať niekoľkoročných zásob potravín. Zapekané müsli už nie je niečo, po čom by moje srdce prahlo, na druhej strane, som starý kolenovrt a je mi ľúto to len tak vyhodiť. Keďže, okrem mnohých iných, zastávam názor, že aspoň jedno jedlo za deň musí byť teplé, hodila som banán na grilovaciu panvicu. Óch, moja nová láska, grilovaný banán, to je senzačná vec! Aj to jablkovo-brusnicové müsli s ním bolo znesiteľné..


Sezóna manga je tiež už takmer v nenávratne, škoda 😭.


Tvaroh však jem väčšinou na slano: prihodím buď pečenú zeleninu alebo napríklad pečený cícer so škoricou. Niečo k tomu ako chuťovku ⇨ sušené paradajky, plus chrumkavý prvok ⇨ semienková zmes, ktorú som dostala na Vianoce od Hell. Sú v tom tmavé a zlaté ľanové semienka, slnečnicové a mandľové plátky. Pôvodne aj hrozienka, ale tie som všetky vybrala 😁


Prvýkrát v živote som si kúpila čerstvý kokos. Ježišmária, to bol boj ho otvoriť! Ale stálo za to ho podstúpiť, odmenou mi boli lahodné kokosové kocky, ktorými som doplnila moju rannú misku s jogurtom namiesto orieškov. 


Kokos bol skvelý hlavne s kaki, jedno mäkké, druhé tvrdé, protiklady sa predsa priťahujú..


Za toto by som Monču Gavlovskú najradšej poslala do horúcich pekiel. Len vďaka nej som objavila stránky LifeLike, kde moja peňaženka, respektíve účet zahučal žmurknutím oka. Stopercentný kokosový krém? Mandľový krém so škoricou  a chia semienkami? Kešu krém s belgickou čokoládou a kusmi sušeného banánu?! Dá sa tomu povedať nie?


Kokosový krém je však konzistenciou takmer ako kokosový olej: tuhý a neroztierateľný. Preto som ho pred podávaním vrazila do mikrovlnky. Akurát som to neodhadla s dobou ohrevu, takže nastal druhý extrém, že bol príliš tekutý a vylieval sa z tortilly. Nevadí, po čase zase spevnel. A hlavne, bol výborný, tak ako jeho dvaja spoločníci. O tom snáď ani nemusíme debatovať. A len pre úplnosť, tortillu dopĺňal hummus v mojej najobľúbenejšej príchuti: paradajkovo bazalkový.


Citrusy jedávam málo, ale kupovala som si celé vrecko v akcii na prípravu pomarančovej omáčky, takže pomaranče, ktoré ostali, putovali do jogurtu. 


A grilovaný banán, klapka druhá. 


Po dlhom čase opäť batát, posypaný škoricou, posledné plátky Schwarzwaldskej šunky, vajíčko natvrdo a jemne pikantná cícerová pomazánka. Tie si vždy kupujem masovo, keď sú v akcii. 


Ani nepamätám, kedy som mala naposledy hrušku! Nieže by som ich nemala rada, práve naopak, ale vždy sú strašne drahé a tak siaham najmä po jablkách. Táto však bola "ukradnutá" zo švédskeho stolu v Nórsku, že ju zjem na olovrant cestou v lietadle. Nestihla som, preto to zvládla až do Brna. Bola maličká, preto jej robil spoločnosť ešte banán.


No a čo sa Nórska týka.. Prvý večer sme si sadli do miestnej pizzerie, kde ostatní mali logicky práve pizzu, ale ja som okamžite skočila po šaláte. Lebo: kuracie prsia, anglická slanina, avokádo, trochu šošovice, nejaký dressing, cibuľa a paradajky, mladý čerstvý špenát. Treba viac vysvetľovať? Myslím, že nie, proste trefa do čierneho!


Hotelové raňajky sú proste bomba. Prvé ráno som zostala verná mojim zvyklostiam a nabrala si klasicky jogurt s nekonečným množstvom ovocia a vlašskými orechmi. Druhé ráno som si však povedala, že preboha, som v Kongsbergu, musím ochutnať aj niečo iné. Jogurty si budem jesť doma. Akurát, to som si zaumienila až vo chvíli, keď už predo mnou trónila preplnená miska. No a čo, vrátila som sa pre druhú a naplnila aj tú. Takže, sčítané a podčiarknuté:
1.) jogurt, celé jablko, zmes nakrájného ovocia, vlašské orechy, trochu avokáda a cottage syra. 
  

2.) nórsky syr Gjetost, eidam alebo gouda, údený losos, ryba v paradajkovej omáčke, ďalší druh údenej ryby, kúsok pečeňovej paštéty, pod tým skrytý syr s modrou plesňou. 


Aby ste verili, že nekecám a všetko som to zjedla v jedno ráno, viď spodná foto. A to sa do záberu ešte nedostal pohárik čučoriedkového smootie. Kopla som ho ako panáka na záver raňajok, keď doplnili bufet, pretože sa rozchytali ako prvé.  Poviem vám, najedla by sa jedna africká dedina. Hrdá za to nie som, ale tak skoro sa to opakovať nebude. 


 Poznámočka na záver, ten tmavý syr Gjetost bol naozaj skvelý. Strašne ma zaujímal jeho pôvod, tak som čosi vygooglila a našla:
Syr nórskeho pôvodu, tradične vyrobený z kombinácie kozieho a kravského mlieka. Niekedy sa však pripravuje z čisto kozieho, niekedy z čisto kravského. V oboch prípadoch sa ale srvátka varí pomaly, takže cukor v mlieku skaramelizuje. Výsledkom tohto procesu je hlboká karamelová farba so sladkastou príchuťou a ľahko poznateľnou arómou. Textúra syra variuje od polopevnej po konzistenciu polotuhého krémového syra.  
A dosť sa lepí na zuby. Ale to vôôôbc nevadí. 

Nuž, odo mňa na dnes všetko, aj tak som písaním tohto príspevku strávila viac času, ako som pôvodne čakala. Keď ja mám ku všetkému kecov ako koza bobkov, všakže?
Nádhernú nedeľu všetkým!

sobota 21. januára 2017

Pečená kvaka s fazuľou v paradajkovej omáčke

Milí moji, mám pocit, akoby môj život šliapal na hyperpohon a porušoval všetky fyzikálne zákony. Žmurknem v pondelok ráno a hneď mám piatok večer. Šialené, ako to letí. Najmä keď si človek uvedomí, že nemá čas na to, čo by mu bolo milé a musí sa venovať častokrát otravným nevyhnutnostiam. Asi ste si všimli, že blog úplne neprekypuje aktivitou, je mi to chvíľami ľúto, ale musím si svoje priority nastaviť úplne inak. A teraz je pre mňa absolútny top práca. Zhon nervy, stresy, no nie je to vždy iba takéto čierne, rozhodne sa nájdu príjemné momenty, za ktoré som o to radšej a úprimne sa z nich teším. Takže v samej podstate, to že konštatujem, ako nestíham, nie sú ponosy a výhovorky, beriem to s vedomím, že život to tak chcel. Preto sa náramne hodí mať po ruke jednoduché recepty, ktoré si žijú bez výraznejšieho pričinenia a ja tak mám čas venovať sa popri vareniu iným veciam. I keď, občas sa nevypláca riešiť pracovné e-maily, keď máte v rúre kvaku. Nuž, trooooošku sa pripiekla, ale nič katastrofálne, chutná bola tak či tak. Hlavne vďaka fazuli v paradajkovej šťave, ktorá ju obalila omáčkou a zjemnila. Jasné, použiť konzervovanú nie je niečo, čo by som chcela propagovať, bolo by lepšie pripraviť si vlastnú, ale polotovary sú niekedy proste nutné zlo. Verím, že to chápete a máte to podobne. No a už bez ďalšieho zbytočného tárania, poďme k primitívnemu receptu.
  • ½ buľvy kvaky (tuřínu/bielej repy)
  • 2 ČL domácej vegety 
  • trochu kokosového oleja
  • 1 konzervu pečenej fazule v paradajkovej šťave
  • 50 g Cheddaru
Kvaku očistíme, nakrájame na kolieska/plátky a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Posypeme vegetou, obložíme kokosovým tukom a dáme do vyhriatej rúry piecť na 30 minút, kým nie je zlatistá a na povrchu chrumkavá (aspoň raz v priebehu pečenia obrátime). Kvaku preložíme do pekáča, rozložíme na dno, pokryjeme celou konzervou fazule a posypeme strúhaným Cheddarom. Pekáč vložíme späť do rúry a necháme asi 10 minút dopiecť, kým sa syr neroztopí a omáčka prejde varom. Preložíme do misky a okamžite konzumujeme.



Mimochodom, použitie fazule nie je úplne náhodné. Nechala som sa inšpirovať služobnou cestou do Kongsbergu, kde sme si vo firemnej kantíne mohli naberať z bufetu vo forme švédskych stolov po čom nám srdce pišťalo. A okrem iného, nechýbala miska s červenou fazuľou. Tak som si spomenula, že zaradiť ju častejšie do jedálnička vôbec nie je na škodu. 
Premýšľala som o tom, že by som zosmolila kratučký článok o ceste do Nórska, ale napokon som si to rozmyslela. Vlastne nie je veľmi o čom písať. V každom prípade, o dojmy úplne neprídete, ak sa konečne zmôžem na súhrnný príspevok do Bleskoviek, jedna či dve fotky by sa tam mohli objaviť. Len kedy to bude, ani srnky netušia.. 😀😆

nedeľa 15. januára 2017

Oblačné toasty so Schwarzwaldskou šunkou

Nebojte sa, milí moji, ešte som nezamrzla, ešte ma neodniesli na márach. Ale ďaleko k tomu nebolo, čo si budeme klamať. Celý uplynulý týždeň sa niesol v znamení nestíhania, jedna pracovná porada striedala druhú, bolo potreba tamto a ono, nikto sa poriadne nezastavil. Moje stravovanie vypadalo asi tak, že som si prezieravo pripravila náročnejšie časti obedov dopredu a postupne k nim iba doplnila nevyhnutné. Napríklad taká šošovicová >>socca<< bola skoro ako spásou z nebies. Nič jednoduchšie ako pribaliť si k nej pomazánku (hummus), dokrájať čerstvú zeleninu a šupnúť do kabelky sa nedalo vymyslieť.

Šošovicová socca





Z podobného súdka bude i dnešný recept, ktorý som vám tak trochu sľubovala už pár príspevkov dozadu. Rozplývala som sa nad obláčikovými žemľami, o tom, aké sú jemnučké, hebké, lahodné a vlastne miliónkrát lepšie ako obyčajné pečivo. Nebudem sa dnes opakovať (to by ste ani nechceli čítať), len som sa zastrájala, že sa k nim v krátkom časovom intervale vrátim opäť. Prišiel ten okamih a vykúzlila som z nich toasty, ako pohodlnú, skladnú a lahodnú formu cestovného občerstvenia. Recept je úplne rovnaký, ako z minula, preto sa naň odkážem, akurát som zvýšila množstvo: použila 3 vajcia a 200 g kelímok cottage syra a pred tým, než išli do rúry, posypala som ich sezamom.

Toasty plnené Schwarzwaldskou šunkou a Cheddarom:
  • 6 žemlí podľa >>TOHTO<< receptu
  • sezam na posypanie
  • 6 plátkov Schwarzwaldskej šunky
  • buď plátkový, alebo nakrájaný syr Cheddar
Na jednotlivé žemle naukladáme plátky šunky a syra, spojíme dokopy a vložíme do horúceho toastovača. Pár minút necháme zapekať a vytiahneme. Všetko. 








Neskromne sa nad nimi musím usmievať, ten sezam im dodal dokonalý vzhľad, takmer ako z obchodu. Ale lepšie! Štruktúra hodvábneho obláčika, delikatesná Schwarzwaldská šunka, výrazný Cheddar, to všetko ich povyšuje na úplnú lahôdku. Vlastne nebeskú. Doslova.