Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: novembra 2017

štvrtok 30. novembra 2017

Šalátové rolky s pečenou brokolicou, mrkvou a mungo klíčkami | Vegan

.. plus >>mrkvovo-šampiňónová omáčka<< na namáčanie roliek, pretože recyklácia je dôležitá a nič nebudeme vyhadzovať!
Vonku sneží, počasie je nevľúdne, psa by si doň nevyhnal, vlhkosť mi kučeraví vlasy a nepríjemne zalieza do každého záhybu oblečenia v snahe dostať sa na kožu. Mala by som si užívať najmä hutné hrejivé pokrmy, také tie "upokojujúce", čo nás hodia do sviatočnej nálady a pomôžu pretrpieť pľušť za oknom. Ale nie, evidentne mi sviežejšia zelenina nedá spávať ani za takýchto podmienok a ja do šalátových listov balím rôzne ingrediencie. Na svoju obranu chcem upozorniť, že zelenina je pečená, takže aspoň v tomto sa trochu držím toho, čo by bolo prirodzené. Ale hej, kto vôbec určil nejaké pravidlá? Že sa niečo očakáva či predpokladá, neznamená, že sa toho musíme držať zubami nechtami. Mantinely sú na to, aby sa prekračovali, no nie? 🤣🤣
No dobre, teraz k podstate. Možno vám neušlo, že za veľkou mlákou pred pár dňami prebehol veľký sviatok Vďakyvzdania 🦃🦃. To bolo celý internet zahltený pečenými moriakmi, pekanovými a tekvicovými koláčmi, tradičnými omáčkami = gravy a náplňami = stuffing, brusnicovou omáčkou, ružičkovým kelom a ja neviem čím ešte. Následne, keď celé to šialenstvo prebehlo, nastala ďalšia vlna iných typov jedál a to "ako čo najkreatívnejšie využiť všetky zvyšky z obžerstva". Zaujal ma jeden príspevok na kelové závitky s kúskami morky, brusnicami, omáčkou a čo ja viem čím ešte, čo ostalo z honosnej hostiny. Táto myšlienka sa mi pozdávala, veď viete, že ja rada spracúvam všetko do poslednej omrvinky. Mala som ešte časť vegan "syrovej" omáčky, lenže už mi postupne dochádzali nápady čo s ňou. Ale mať ju ako dip na namáčanie šalátových roliek? Jasné! To je idea!
Otázka číslo dva. Čo do vnútra?! Nuž, postup bol asi takýto: otvoriť balkón, nakuknúť do debničky, preskúmať stav, otvoriť chladničku, zrentgenovať poličky, zhodiť všetko na kuchynský pult.. a máme recept! Slávnostne môžem vyhlásiť, že do ďalšieho kola postúpili slečna mrkva (lebo bola mäkká), pani brokolica (lebo som na ňu mala chuť a zelenej nikdy nie je dosť) a klíčky mungo fazule (lebo sa mi začali vyhrážať, že ak si ich už konečne nezačnem všímať, ozelenejú závisťou aj ony a nie práve želaným spôsobom 🤣).
Ako som už prezradila, potrápila som brokolicu aj mrkvu v rúre, predsa len takýmto spôsobom suroviny nadobudnú iný ráz, viac vhodný do súčasnej situácie. Stačí okoreniť, rozhodiť na plech a nie sú s tým žiadne starosti. A ak chceme byť ešte pohodlnejší, nie je ani nutné všetko to baliť do závitkov. Podávať môžeme ako prostý šalát preliaty dressingom. Ale mne sa myšlienka roládok usadila v podvedomí, predsa len to vypadá krajšie a veselšie. Nemyslíte?
  • 1 mrkvu
  • niekoľko ružičiek brokolice
  • 1 PL oleja
  • 1 ČL jablčného octu
  • 1 ČL oregana
  • 1 ČL granulovaného cesnaku
  • ½ ČL grilovacieho korenia
  • ½ ČL údenej papriky a mletého korenia
  • asi tretinu pohára mungo klíčkov
  • 2-3 PL šampiňónovo-mrkvovej omáčky (link hore)
  • niekoľko listov ľadového šalátu
Mrkvu nakrájame na tenké hranolčeky, takmer na rezance. Brokolicu rozoberieme na ružičky a tie nakrájame na plátky, akoby stejky. Vložíme ich do misy, prelejeme olejom, octom, posypeme oreganom, cesnakom, koreniami a paprikou a uložíme na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10 minút, kým nie sú jemne zlatisté.
Na pracovnú dosku rozprestrieme šalátové listy, pomažeme ich vrstvou omáčky a na ňu uložíme brokolicu, mrkvu a klíčky. Zvinieme do pevnej rolády.
Servírujeme prekrojené na polky alebo malé kolieska (ako suši!) a podávame s ďalšou porciou omáčky. Kto je macher, konzumuje čínskymi paličkami 🤣🤣.







Musím sa výnimočne poťapkať po pleci, konečne sa mi podarilo vytvoriť závitky, čo držali tvar a tak i na priereze vidieť tú krásnu mozaiku farieb. Oranžová je skvelým doplnkom zelenej a tie vrstvy sú hravé a príjemné na pohľad. Škoda, že fotky už tak nie..
Podotknem ešte, že toto jedlo je miskám priateľské, takže ho pohodlne môžete odniesť do školy, práce či na cesty. Do osobitnej pevne tesniacej nádoby zabaliť omáčku a môžeme sa oddať roládkam kdekoľvek. 

streda 29. novembra 2017

Kaki avokádový šalát s Gorgonzolou, grantovým jablkom a vlašskými orechmi

Dobre, priznávam, s tým názvom som to zase raz prešvihla, ale mám potrebu do neho vtesnať všetko podstatné, nech hneď viete, do čoho sa púšťame! A ak za podstatný považujem úplne každý detail, dopadne to takto.
Dúfam, že ste si po kratšej dobe od šalátov oddýchli a nebude vám vadiť, keď sa do jedného znovu vrhneme. Tento radím do kategórie netradičných, sviežich, farebných a noblesnejších. Čím to? Spájajú sa v ňom nezvyčajné kombinácie chutí, sladko-slaných, krémových i chrumkavých. Diverzia je kľúčová, ak chceme pomocou pár surovín vyprodukovať fenomenálne jedlo. Samochvála smrdí, som si toho vedomá a nechcem si všetky zásluhy pripísať na svoje tričko. Inšpiráciu som, ako inak, ťahala z internetu, ale ako hovorím, je to len podnet. Ako celý pokrm nakoniec skončí, je v mojej (a vašej) réžii. Pridám ono, vypustím tamto, stačí zmeniť možno nepatrnú zložku a obsah taniera hneď môže nadobudnúť úplne iný rozmer.
Zeleninovo-ovocné šaláty sú, tak sa zdá, už u mňa bežné, pri mojej spotrebe oboch typov plodín nie je prekvapivé, že sa snažím vymýšľať stále niečo nové, čo som ešte nemala. Čo ako neskutočne milujem zeleninu i ovocie, pchať sa stále dookola jedným druhom šalátu by bolo po čase otravné.
Tento oranžovo zelený obsahuje to najlepšie z jesennej sezóny - kaki a granátové jablko. Užívam si ich do sýtosti a moje srdce plesá zakaždým, keď sa do nich zahryznem. Takmer každé ráno. Ale evidentne je to málo a musela som ich prepašovať i do obedného chodu.
Spoločnosť im robí jemné lahodné avokádo, pretože zdravých tukov nikdy nie je dosť a v týchto chladných dňoch to platí dvojnásobne, pretože posilnia našu imunitu a obrnia nás pred mrazom. Ich ďalším zdrojom sú aj vlašské orechy, nesmierne výborné v takýchto šalátoch na pridanie štruktúry a zaujímavejšieho rázu. Nevynechávať, prosím! Keď už, tak vymeniť za luxusnejšie pekanové, ale bez posýpky by sa to obísť nemalo.
Neoddeliteľnou súčasťou a podľa môjho názoru hlavnou hviezdou taniera je v tomto prípade pikantnejšia Gorgonzola! Ja tak zbožňujem tento modrý plesňový syr! V porovnaní s bežne dostupnou regionálnou nivou je miliónkrát krémovejšia, rozplýva sa na jazyku, je aromatickejšia a jej výrazná chuť nemusí každému vyhovovať. Zrejme tu možno aplikovať taký ten milujem/nenávidím vzťah, ktorý ľudí delí na dva tábory. Buď sa jej bojíte čo i len dotknúť alebo naopak, neviete sa od nej odlepiť. Asi nemusím písať, do ktorej skupiny patrím. Priznávam, som v tomto mierne (či viac) šibnutá a vždy si dvakrát rozmyslím, do akého jedla ju použijem. Aby som si ju mohla vychutnať v čo najväčšej miere. Takže pchať ju niekam, kde sa stratí a nebude mať možnosť zažiariť, je v mojich očiach barbarstvom. Ale do tohto jedla patrí! Bez debaty výborne ladí so sladkou kombináciou granátových jadierok a kaki, ide ruka v ruke s podobne konzistenčným avokádom, no zároveň vytvára dokonalý kontrast s kúskami orechov.
Popísala som toho neúrekom, ale ostáva nám posledná vec: recept a pár riadkov okolo toho.
  • 1 malé alebo pol veľkého avokáda
  • 50 - 75 g Gorgonzoly
  • 1 kaki
  • 2-3 PL granátových jadierok
  • hrsť (opečených) vlašských orechov
  • niekoľko listov čerstvého šalátu
  • 1 PL olivového oleja
  • štipku paprikových vločiek
  • štipku granulovaného cesnaku
  • 1 ČL balzamikového octu
  • 1 Čl citrónovej kôry
  • soľ a biele korenie podľa chuti
V miske zmiešame olivový olej, paprikové vločky, cesnak, balzamikový ocot, kôru z citróna, soľ a korenie. Na tanier alebo do misy uložíme šalátové listy a prelejeme zálievkou. Dobre premiešame a pridáme nakrájané kaki, kúsky avokáda, roztrúsime granátové jadierka a Gorgonzolu a posypeme vlašskými orechmi. Pre zvýraznenie ich chuti ich možno na suchej panvici krátko opiecť. Na záver možno ešte ochutiť podľa potreby a podávame!








Musíte si o mne myslieť, že som naozaj trafená (a vôbec nebudete ďaleko od pravdy), ale mne tieto kreácie spôsobujú neskutočnú radosť. Som spokojná ak to na tanieri hrá veselými farbami v podstate bez námahy, za použitia pár surovín. K výbornému jedlu ich veľa netreba, veď to neraz spomínam, dôležité je to, ako ich skombinujeme a ako sa k sebe majú. Tento šalát je explóziou chutí, možno netradičných, ale tááák dobrých, preto vás nabádam, aby ste sa presvedčili na vlastné jazykové bunky a vrhli sa do zostavenia!

utorok 28. novembra 2017

Baklažánový burger s avokádovou žemľou | Eggplant Burger with Avocado Buns

Vyskúšala som už niekoľko alternatív ku klasickým žemliam pri zostavovaní rôznych burgerov, no do zbierky mi chýbal ešte jeden, ktorý je teraz v internetovom svete veľmi populárny. Samozrejme, že som nechcela ostať bokom a nutne som sa musela podujať tento bonbónik vyskúšať. Veď ako by som aj mohla ostať chladnou pred avokádovým burgerom! Nielenže to znamená vynechanie pečiva, ktoré vo svojom jedálničku nemusím, ale aj prítomnosť avokáda, na ktorom som tak závislá, milujem ho a najradšej by som s ním uzatvorila nejaký registrovaný zväzok.
Obrázky vyzerajú famózne - tie od ostatných blogerov, moje určite nie - spektakulárne zelené čiapočky, medzi ktorými sú uložené vrstvy omáčky, zeleniny, prípadne mäsa, syra a čo ja viem čoho ešte. Dielo hýri farbami, chuťami a v závislosti od použitých surovín aj minerálmi, vitamínmi, nutrientami a kreativitou.
Určite nemusím zdôrazňovať, že pokrm je neskutočne flexibilný, znesie všetko, čo do neho uložíte. Takže ak máte chuť na šialené kombinácie, ktoré by možno na prvý pohľad človek nestrávil, smelo do toho! Alebo sa uspokojíte so zaužívanou klasikou? Nevadí, ono to už taká obyčajnosť nebude, keďže "pečivo" má v tomto prípade elektrizujúcu zelenú farbu (čo by nám pri múčnych výrobkoch spôsobovalo výrazný problém 🤣).
Dobre, poctivý burger tradične obsahuje nejakú základnú "placku", ktorá je primárnou hviezdou zostavy. Môže to byť mleté mäso, volské oko, zeleninová fašírka, grilovaný syr.. v mojom prípade som neváhala zneužiť ďalšieho môjho miláčika: baklažán! Nebeská kombinácia! Zahryznúť sa do jemného mäkučkého vnútra fialového fešáka ešte podčiarknutého krémovou konzistenciou avokáda.. Sliny mi tečú pri písaní týchto riadkov!
O tom, že moje jedlo musí mať istú štruktúru som už popísala hory doly. Takže si to žiadalo aj element, ktorý to tak trochu "rozbije". Chrumkavú zložku zaistí čerstvá reďkovka a sviežosť zase paradajka a hlávkový šalát. A sezamové semienka navrch ako posýpka, pretože pravé žemle sú tým charakteristické!
Poslednou neoddeliteľnou súčasťou je akési lepidlo všetkých vrstiev, niečo, čo jednotlivé poschodia prepojí a zocelí do jedného kompaktného celku. Tu mi prišla vhod omáčka, ktorú som pripravovala do receptu na čisto zeleninové >>"makaróny so syrom"<<. Je tvorená len zmixovanou mrkvou a šampiňónmi, prešpikovaná koreninami a veľmi výrazná vďaka kurkume. Určite ju vyskúšajte! Nielenže chuťou dokonale pozdvihne celú kompiláciu, hodí sa dnu aj farebne, pretože oranžová farba opticky kontrastuje so zelenou a tmavofialovou. Viete, ako to je. Papá nielen žalúdok, ale predovšetkým i oči. V tomto prípade ich, prosím, trochu prižmúrte, fotky vyhotovené v neskorých podvečerných hodinách pri umelom svetle nikdy nevypadajú k svetu, ale ten burger za to stojí. Je impozantnejší naživo, naozaj! Presvedčte sa.
  • 1 avokádo
  • asi pol baklažánu
  • 1 paradajku
  • niekoľko reďkoviek
  • niekoľko listov čerstvého šalátu
  • mrkvovo-šampiňónovú omáčku podľa >>tohto receptu<< alebo iná obľúbená alternatíva
  • sezamové semienka na posypanie
Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a odložíme bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Tú po 10-15 minútach odsajeme utierkou a krúžky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 10 minút, kým nie sú mäkké. 
Avokádo prekrojíme na polku, ošúpeme, vyberieme jadro a pomažeme omáčkou. Uložíme na ne po kúsku baklažánu, koliesko paradajky a reďkovky, šalátové listy - najlepšie na striedačku. Následne všetko priklopíme do jedného celku a vrch posypeme sezamom. Hotovo, podávame!






Aký je najnetradičnejší burger, ktorý ste už mali možnosť vyskúšať? Dali by ste si tento? Alebo to vôbec nie je pre vás a takýmto jedlám sa vyhýbate? Určite píšte, referujte, kritizujte! Mňa podobné experimenty bavia, rada sa nechávam inšpirovať nápadmi iných a po tomto som pokukovala už dlho. Zvláštne, že som sa k receptu podujala až teraz, keď obsahuje všetko, čo je môjmu srdcu milé. A možno ulahodí aj vašim chuťovým bunkám. 

pondelok 27. novembra 2017

Banánová roláda z banánovej múky | "Fathead crust" Banana roll

Pečenie je taká alchýmia. Niekedy proste neviete, čo máte čakať a ako to celé dopadne. Navyše, môže vás napĺňať radosťou, pôsobiť ako odbúravač stresu a napätia, na druhej strane, sú chvíle, kedy by ste si pri ňom najradšej vyšklbali vlasy a hodili všetko kuchynské náčinie von oknom. Nezriedka pri ňom dochádza k vtipným príhodám a ak ho praktizujete vo dvojici alebo trebárs ako rodinnú tradíciu s deťmi či inými príslušníkmi, môže byť zdrojom krásnych spomienok.
Rozhodne je s ním spojených množstvo emócií, neraz protichodných. Ale to je na ňom to kúzelné.
Po zhodnotení stavu a kondície niekoľkých mojich banánov som usúdila, že by bolo viac než vhodné nejako ich spracovať. Už dlho predlho bolo v pláne obetovať ich práve na nejakú dobrotu z rúry a tak som prevetrala vrecko s banánovou múkou a vyhrnula si rukávy. Príhodné, nie? Veď čo už viac môže k takej múke pasovať ako jej hlavná ingrediencia? Hoci je to bezpredmetné, pretože po banánoch vôbec nie je cítiť. Nevadí, hlavne, že tému máme zachovanú.
Ako máte možnosť z obrázkov vidieť, ovocie si zo mňa trochu vystrelilo. Napchala som totiž dnu celý, neporušený kus, ten sa ale vplyvom tepla zboril a spľasol. S tým som veru nerátala, ale je to logické. Ale nič nie je stratené, vnuklo mi to inú, priam magickú myšlienku. Z nevýhody urobme výhodu a vylepšime to!
Ako? Dieru po banáne naplňme: vyšľahanou smotanou, maslovou plnkou, ďalším čerstvým ovocím, obľúbenou nátierkou - čokoládovou, orieškovou.., alebo trebárs hneď pred podávaním aj zmrzlinou! Takto sa možno z prvotne nenápadnej rolády stane bohatý a noblesný dezert, ktorý sa nebudete ostýchať predostrieť vašim hosťom. Alebo len sebe, veď prečo si trochu neosladiť deň? Okrem toho, pokojne sa tieto malé kolieska dajú konzumovať na raňajky namiesto takého závinu či bábovky, ak ste na to zvyknutí.
Skaramelizovaný banán je skvelý, sladučký a zabezpečí príjemne mäkké vnútro rolády. Naopak, povrch je správne chrumkavý, čo som docielila trochu dlhším pečením v rúre. To si regulujte podľa seba, ja som schválne šla po zlatistej kôrke, ktorá vydáva tak nádherný zvuk, keď na ňu zaklopete.
Čo sa samotného cesta týka, je akousi variáciou na orieškové takzvané Fathead, pretože doň putuje podstatná časť syra a nie jedného, ale hneď dvoch druhov. Už ste mali možnosť sa s ním u mňa na blogu stretnúť a konečne som ho vyšperkovala k dokonalosti! Možno práve vďaka banánovej múke, ktorá je veľmi jemne mletá a dobre absorbuje tekutinu, preto sa s ňou skvelo pracovalo. Hmota nebola lepkavá, ale podiel na tom má aj čas strávený v chladničke, pretože som konečne nebola netrpezlivá a nechala ho poctivo odpočívať predtým, než som ho vaľkala. Takže to nezanedbajte, ušetríte si pár sprostých slov.
Ak sa zároveň chcete vyvarovať "deravému" vnútru, skúste banán nakrájať na kusy a použiť viac, nielen jeden, aby plnky bolo dostatok a tak rozložiť na plát. V tom prípade nebude hroziť, že príliš zmenší objem. To je len pár malých tipov na zlepšenie, inak si myslím, že i tak je tento recept veľmi obstojný a naviac výsledok tak chutný! Veď kto by nemiloval banány tak príjemne ochutené škoricou a zabalené v lahodnom chrumkavom cestíčku? Skúste!
P.S. banánová múka je voliteľná. Ak nedodržujete nejaké zásady životného štýlu, použite obyčajnú hladkú. Rovnako vhodné sú aj mandľová, arašidová alebo kokosová, ale mali by byť jemne mleté. Ostatne, orechové varianty sú originálom pre "keto" cesto, ako som už písala. Tak do pečenia, priatelia!
  • ¾ šálky banánovej múky
  • 1 vajce
  • 100 g syra na strúhanie (Maasdamer, ale pokojne akýkoľvek iný)
  • 2 kopcovité PL krémového syra
  • 1 PL rozpusteného masla
  • 1 ČL prášku do pečiva
  • 1 ČL škorice
  • 1 banán (ale pozri alternatívny návrh)
  • škoricu naviac na ochutenie
  • {voliteľne: do cesta i náplne sladidlo, ja som nedávala!}
Do misky vhodnej do mikrovlnnej rúry pridáme nastrúhaný tvrdý syr a cream cheese. Ohrievame v 30 sekundových intervaloch, kým nie sú úplne roztopené. Pridáme banánovú múku zmiešanú s kypriacim práškom a škoricou a poriadne premiešame. Ak je to nutné, vrátime do mikrovlnky na ďalších pár sekúnd. Vyklepneme vajce a dobre prehnetieme, kým sa nevytvorí hladké kompaktné cesto. Po spracovaní ho na 15-30 minút vložíme do chladničky, aby nebolo príliš lepkavé.


Následne ho vyvaľkáme na obdĺžnik, najlepšie medzi dvomi vrstvami pečiaceho papiera. Na korpus uložíme banán a posypeme škoricou. Opatrne zvinieme do pevnej rolády a spojom nadol umiestnime na plech s papierom na pečenie.
Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlato-hnedý a chrumkavý.
Necháme mierne vychladnúť a až potom krájame na jednotlivé roládky.







Máte nejaké vtipné príhody z pečenia? Alebo tradície? Rodinné, ako napríklad výroba a zdobenie medovníčkov, či s kamarátkou alebo partnerom? Dajte mi vedieť, rada si prečítam! A ako odmenu si za to môžete urobiť tento chutný závin, ktorý vám, dúfam, spríjemní začiatok dňa alebo popoludňajší hrnček čaju. 

piatok 24. novembra 2017

Kaki banánová zmrzlina | Persimmon Banana Nicecream | Vegan

Milí moji, dnes som pre Vás mala pôvodne v pláne pripravený iný príspevok, ale viete čo? Nakoniec som sa rozhodla ísť "odpočinkovejšou" cestou, keď už máme ten piatok. Nič zložité, len chutné, hriešne, neodolateľné.. a možno trochu odveci, keď sa tak pozrieme do kalendára.
Sezónne ovocie je teraz pomerne lacné a ja tak nakupujem ako besná. Potom ho, samozrejme, nestíham spracovať a príliš zrelé kusy odkladám do mrazničky, veď ono sa niekedy bude hodiť. Tento proces naposledy postretol okrem banánov aj kaki a ja som si jedno víkendové ráno povedala, že keď mám konečne čas a priestor, prečo mojim raňajkám neobetovať viac úsilia a nevykúzliť niečo menej bežné? Simsala Bim, máme tu najkrémovejšiu kaki banánovú zmrzlinu, ktorá síce v nižších teplotách nie je ideálna, ale hej, kto vlastne určuje pravidlá kedy sa čo môže jesť? A viem, že ľudia z celého sveta na týchto mrazených pochúťkach fičia trebárs aj pri mínusových hodnotách na teplomeroch.
Ono.. je veľmi príjemný pocit zaliezť pod deku či perinu, zababušiť sa, do jednej ruky vziať prekypujúcu misku tohto zázraku, do druhej kotol vriaceho čaju a ukradnúť si pár minút len pre seba. Nenechať sa rušiť okolitými vplyvmi a nepokojnými myšlienkami, vypnúť proste aspoň na pár minút a venovať sa akejsi psychickej očiste. Cez týždeň sa naháňame, potrebujeme všetko stihnúť, plniť termíny, úlohy a očakávania, ale aspoň ten víkend (či pre iných nejaký iný nepracovný deň) by sme mohli prežiť vo voľnejšom tempe a nedovoliť stresu, aby nás pohltil.
Pri konzumácii tejto zmrzliny nemusíme mať vôbec žiadne výčitky, pretože je to čisté ovocie. Žiadne pridané cukry, žiadne chemikálie a konzervačné látky, len mrazené banány - pre tú lahodnú jemnú konzistenciu a kaki - pre sezónnosť, farbu, príchuť a ešte väčší pôžitok.
Na doplnenie nám dobre poslúži ďalšie ovocie naviac, ideálne čerstvé, čo máme po ruke a v obľube. Ja som sa rozhodla pre mandarínku, pretože aj citrusy sú už v plnom rozpuku a valia sa na nás z pultov reťazcov. A aká by to bola poriadna zmrzlina bez posýpky?! U mňa bez debaty nesmú chýbať oriešky - tie striedam podľa nálady a v daný moment zvíťazili vlašské. Exotický nádych zase zabezpečia kokosové čipsy a celé to uzatvára štipka perníkového korenia so škoricou.
Ak ste ešte neskúsili túto čiste ovocnú mrazenú parádu, je najvyšší čas to napraviť a vychutnať si kaki s banánom, pretože daná kombinácia je priam darom z nebies. Ostatne, jem ich takto i čerstvé v mojich jogurtových miskách, ale nadýchaná kopa ľahučká ako obláčik je neopísateľná rozkoš!
  • 1-1.5 vopred zmrazených banánov (odporúčam nakrájať na malé kusy)
  • 1 vopred zmrazené kaki (odporúčam nakrájať na malé kusy)
  • štipku perníkového korenia a škorice
  • naviac: mandarínku (ľubovoľné čerstvé ovocie) + vlašské orechy (alebo iný druh) + kokosové čipsy + ešte viac korenia a škorice
Mrazené ovocie umiestnime do robota alebo vysokej nádoby a pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú nadýchanú hmotu. Odporúčam i po častiach, aby to spotrebiče zvládli, ak nie sú príliš výkonné. Nie je potreba riediť tekutinou, procesom spracovania sa tvorí teplo a tak ovocie mierne zmäkne a bude poddajné.
Zmrzlinu preložíme do pohára či misky, navrstvíme naše prílohy a posýpku a okamžite podávame!






Neviem čím to je, ale zdá sa mi, že u nás v práci už zase stretávam iba nervóznych a nepokojných ľudí. Čoraz viac tvárí je zachmúrených a i najmenší problém sa razom stáva neprekonateľným konfliktom s hlučnou výmenou názorov. Snažím sa od toho všetkého dištancovať a držať neutrálne stanovisko, ale hoci neurobíte nič a i tak si na vás niekto vyvŕši zlosť, to človeka prílišnou energiou a optimizmom nenabije. Ešteže tu máme ten piatok a pred sebou víkend, možno niektoré hlavy schladnú. Na druhej strane, zrejme viem z čoho tieto stavy pramenia: nezadržateľne sa blíži termín "najkrajších sviatkov v roku" a tak môžem očakávať, že sa to neobráti k lepšiemu, skôr naopak. Koniec roka je vždy hektický a či sa nám to páči alebo nie, vplýva na nás gigantickým dielom.
Takže vám prajem aby ste sa hodili do pohody, skúsili nemyslieť na to, čo všetko ešte nemáte prichystané, hlavne sa neporovnávajte s ostatnými a usmievajte sa! 
(Jasné, moja, keby si sa toho sama chcela držať..)

štvrtok 23. novembra 2017

Karfiol s mrkvovo-šampiňónovou omáčkou | Cauliflower "Mac'n'Cheese" all Vegan and Keto/Paleo friendly

Niekedy je skutočne vtipné pozorovať rôzne komunity, ako sa snažia v jedlách nahradzovať to a ono, aby to zodpovedalo ich ideálnej predstave jedálnička. Vegáni nahradzujú všetko živočíšne, paleo a keto vyznávači zase sacharidy, obilniny, spracované potraviny a podobne, nemôžem menovať všetkých, to by sme tu boli do nekonečna. Ja nie som iná, tiež si všetko prispôsobujem podľa toho, v akom stave sa momentálne nachádza moja myseľ a tak je niekedy obtiažne klasifikovať, čo za životný štýl vlastne vediem. Proste môj. Ja 2.0. Alebo 3.1, či 4.20, je to jedno. V každom prípade, dnes som to dotiahla na pokraj šialenstva a z pôvodného typicky amerického receptu na 'Mac'n'Cheese' = makaróny so syrom vyrobila Frankensteinovo monštrum, ktoré s pôvodným asi nemá spoločné nič. No a čo! Hlavne, že to bolo chutné!
Makaróny sú imitované karfiolom. To je, mimochodom, v keto svete celkom bežná procedúra. Syrová omáčka zase mrkvovo-šampiňónovým pyré, ktoré správnymi koreninami a pri istej dávke fantázie môže pripomínať nejaký zaúdený syr. Toto napríklad praktizujú vegáni. Ale nie som expert, len som čosi odkukala z internetu. Existuje vernejšia kópia, ale tá používa zemiaky (čo nie sú moji priatelia), kešu orechy (ktoré mi bolo v tomto prípade ľúto obetovať do omáčky) a lahôdkové droždie (ktoré by som raz rada vyskúšala, ale zatiaľ som ho nikde neobjavila). Tak som dala, čo som mala: mrkvu, šampiňóny a hotovo. Vážení, ono vám to i dobré bolo!!
Čuduj sa svete, táto obludnosť je vo výsledku naozaj chutná a rozhodne netradičná. Takže ak máte po ruke karfiol a nechce sa vám ho vyprážať, hodiť do polievky či z neho robiť placky, skúste toto jednoduché a pomerne rýchle jedlo (alebo ak máte naopak, veľa času, odporúčam >>karfiolové waffle<<).
Obyčajný varený karfiol mnoho ľudí nemôže vystáť (naozaj neviem prečo..), dokonca nemôžu zniesť tú arómu, ktorá vzniká pri jeho varení. Preto treba šikovne zvoliť omáčku, čo jeho mdlú a nevýraznú chuť patrične doplní. Uvedená omáčka predpoklad spĺňa na celej čiare, pretože sladkasté tóny mrkvy dobre ladia so šampiňónmi a údená paprika s cesnakom jej naviac pridávajú akýsi rustikálny ráz. Pre ešte väčšiu chuťovú parádu odporúčam pridať korenisté zložky ako je kurkuma, ktorá omáčke naviac dodá žltkastejšiu "syrovejšiu" farbu a pálivú omáčku, nech to poriadne prehreje! Ale zase opatrne, nech to nepreženiete.
Nechám na zváženie, či jej konzistenciu budete kontrolovať prilievaním vody/vývaru alebo mlieka, druhá možnosť prirodzene dodá lepšiu krémovosť, ale ja v snahe zachovať tento pokrm "vegan friendly" som sa pustila prvou cestou. Apropo, existujú rôzne rastlinné mlieka, takže nič nie je zakázané.
Dúfam, že keď už v ničom inom, nasledujúci recept minimálne podnieti vaše kreatívne ja a pustíte do svojej kuchyne závan neobyčajnosti.
  • niekoľko uvarených ružičiek karfiolu
  • hlávkový šalát a petržlenovú vňať na doplnenie pokrmu
Na omáčku:
  • 2 veľké mrkvy
  • 6-8 čerstvých šampiňónov
  • trochu oleja
  • pol cibule
  • 2 strúčiky cesnaku
  • štipku kurkumy
  • 1 Čl mletej údenej papriky
  • štipku dubákového korenia
  • mleté čierne korenie a soľ podľa potreby
  • kvapku pálivej omáčky (sriracha)
  • štipku mletého koriandra
  • voliteľne štipku škorice
V rajnici na oleji sprudka orestujeme mrkvu nakrájanú na kolieska a posekanú cibuľu. Po chvíli pridáme plátky šampiňónov (ktoré sme očistili a zbavili vrchnej šupky) a nahrubo nasekaný cesnak. Premiešame, osmažíme do zlatista a ochutíme kurkumou, údenou paprikou, korením a soľou, koriandrom, škoricou a pálivou omáčkou. Zamiešame a podlejeme vodou. Takto dusíme, kým obsah hrnca nie je mäkký. Pomocou ponorného mixéra všetko zmixujeme na tekutú hladkú omáčku, pričom jej hustotu regulujeme prilievaním vody (či mlieka). Má byť redšia, tak aby poľahky obalila karfiol - presne na štýl syrovej omáčky.
Karfiolové ružičky rozoberieme, uložíme do misy, prelejeme omáčkou a zamiešame. Podávame napríklad s hlávkovým šalátom (ale napríklad i posypané syrom - normálnym či vegánskou náhradou, to je na zváženie) a petržlenovou vňaťou. Najlepšie čerstvé a horúce!





Jasné, viem, nie je to klasika. Nebudem sa hádať a ani to nechcem tvrdiť. Na druhej strane, dnes existuje už taká či onaká verzia na všetko a mňa baví experimentovať a hľadať netradičné cesty. Hoci nie vždy s úspechom. Ale keď sa podarí, mám z toho nesmiernu radosť. Ako napríklad v tomto prípade. Nie je to náročné jedlo, ale zasýti, zahreje, dodá potrebnú energiu a bruško sa poteší. Tak vyskúšajte. 

streda 22. novembra 2017

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.
  • 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
  • 1 veľké vajce
  • ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
  • 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
  • veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
  • 1 strúčik cesnaku
  • podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
  • štipku mletej údenej papriky
Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.






Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

utorok 21. novembra 2017

Šalát s Pak Choi, cícerom, avokádom a pistáciovým pestom

Priatelia, prepáčte, naozaj nejem každý deň to isté! (Dobre, iba takmer každý..). Toto nie je rovnaký šalát, ktorý ste mali možnosť vidieť už >>včera<<. Spoločným menovateľom je síce korenený cícer a avokádo (a paradajka, ale to nepočítajme..), hlavnou hviezdou programu je v tomto prípade bazalkové pistáciové pesto! Musela som vám ho už konečne vpašovať do nejakého receptu, pretože ma škrelo, že ste ukrátení o niečo tak primitívne, ale zato famózne. Na snímkach je už moja tretia! dávka a to teda o niečom svedčí.
Do klasického pesta sa pridávajú píniové oriešky, ale priznajme si, kto ich má bežne v zásobe? Frekventovanejšie sú iné druhy a s nadchádzajúcim sviatočným obdobím si už pomaly vytvárame zásoby suchých plodov (nehovorte mi, že nie). Takže mierne slané a chuťou veľmi charakteristické pistácie nebudú až takou nedosiahnuteľnou voľbou. To sa obyčajné bazalkové pesto okamžite stáva pohladením pre jazyk, naviac, ak prihodíme dnu ešte trochu kelu, zvýšime nielen aromatický rozmer, ale i vitamínový podiel. Áno, táto tretia verzia obsahuje aj trochu kelovej zložky, pretože som svoju bazalku poriadne preriedila, tak nech trochu doplní objem. Ale vôbec to nebola "z núdze cnosť", v lete som pripravovala čiste >>kelové pesto<<, ktoré patrí medzi moje obľúbené, preto som vedela, že toto spojenie zafunguje ako kúzlo.
Nuž a zelenej nikdy nie je dosť, obzvlášť teraz, keď jej už v prírode príliš veľa nevidieť, pretože ju nahradili všetky tie odtiene hnedej, žltej, oranžovej červenej až purpurovej.. Preto je základom pokrmu u mňa klasický hlávkový šalát, doplnený dusenou brokolicou, avokádom a Pak Choi kapustou, s ktorou ešte stále trochu experimentujem. Už som ju piekla, tentokrát iba blanšírovala. Myslím, že druhý menovaný spôsob prípravy je lepší vzhľadom k tomu, že aj konce jej listov ostanú zelené a nespečú sa, avšak postráda to nejakú výraznejšiu chuť, ktorú rúra prirodzene zabezpečí. Preto je dôležitým krokom po krátkom varení kapustu výrazne ochutiť, aby to uspokojilo aj jedincov, ktorí nie sú prílišnými nadšencami čistých zeleninových chutí (čo mne osobne nevadí, skôr to vítam).
O chrumkavom cícere som sa už zmieňovala, použila som zbytky z toho predošlého, takže mrknite na recept, neodporúčam ho vynechávať! Jednak zaručí pridanie ďalšej štruktúry (a viete ako je to so mnou a vrstvami zložiek v podobných jedlách), po druhé, rôzne strukoviny nám odborníci a poradcovia diktujú zaraďovať do jedál čo najčastejšie. Niektoré ich rady nie sú úplne márne a je fajn si vybrať tie, ktoré fungujú a držať sa ich.
Výborným osviežením je ľahká citrónová zálievka, ktorú používam vlastne takmer vždy, keď si nie som istá, aké koreniny by celý chod vhodne spojili do jedného celku. Prinesie vítanú čerstvosť a kyslosť, aby to skutočne bolo všetko z palety, ktorú pomocou jazyka vnímame.
Neostáva teda už nič iné, iba naložiť všetko do jednej veľkej misy, bez zábran náhodne na celý povrch rozmiestniť kôpky pesta a potom negustiózne zmiešať do jednej veľkej neurčitej masy. Konzumovať kopcovitými vidličkami alebo rovno naberačkou, nech to do nás padá čo najrýchlejšie. Hoci.. asi by bolo lepšie si to vychutnať pomaly, sústo za sústom. Ale kto má takú vôľu?

Pistáciové pesto:
  • 2 šálky čerstvej bazalky
  • 1 šálka spareného kelu
  • ¼ - ⅓ šálky pistácií (v tomto prípade sú dobré i solené, ale preferujem natural, slanosť tak môžeme regulovať)
  • malý strúčik cesnaku
  • 1-2 PL kvalitného olivového oleja (prípadne viac, ak je pesto príliš husté)
  • 2 ČL citrónovej šťavy 
  • štipku soli a korenie podľa chuti
  • trochu paprikových vločiek, ak máme radi pikantné 
Na dokončenie:
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • šťavu z citrónu + 1 ČL oleja + soľ a korenie + údenú papriku + granulovaný cesnak na zálievku
  • 1 paradajku
  • avokádo
  • kapustu Pak Choi (udusenú, upečenú, blanšírovanú..)
  • niekoľko uvarených ružičiek brokolice
  • zo dve hrste pečeného koreneného cíceru
  • mletý koriander a iné pochutiny na záverečné posypanie
Do vysokej nádoby vložíme bazalkové a kelové listy, pridáme pistácie, cesnak, zalejeme olejom, citrónovou šťavou a ochutíme koreninami podľa vlastného uváženia, napríklad soľou, mletým čiernym a paprikovými vločkami. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmixujeme na hladkú pastu. Konzistenciu regulujeme pridaním oleja prípadne vody. 
Zostavíme šalát: na tanier uložíme šalátové listy, prelejeme zálievkou, pridáme brokolicu, Pak Choi, cícer, avokádo, kolieska paradajky, posypeme koreninami a pokropíme šťavou z citrónu navyše. Doplníme extrémne bohatou dávkou pesta a ak nepotrebujeme, aby jedlo vypadalo esteticky, všetku zeleninu nakrájame vopred na malé kúsky a zamiešame, aby sa spojili s pestom do jedného celku 🤣. 






Dúfam, že som vás týmito šalátovými príspevkami neodradila, sľubujem, že najbližšie si už dáme niečo z iného súdka, tak so mnou majte strpenie. Ale viete, ako to chodí. Keď ste samostatná jednotka a naviac notorický plánovač, uvaríte na jeden šup väčšie množstvo jedla a potom ho musíte skonzumovať. Takže to niekoľko dní môže vypadať stereotypne. Ale na druhej strane nie, pretože, ako ste práve mali možnosť vidieť, stačí pár malých obmien a hneď získate nový pokrm. Treba byť šetrný, ono sa takéto varenie vyplatí jednak časovo a po druhé i finančne. Hlavne, nech vám ani vo sne nenapadne nejaké zvyšky vyhadzovať! To ich radšej pošlite mne 🤣. 

pondelok 20. novembra 2017

Kelovo tekvicový šalát s chrumkavým cícerom a avokádom

Keby som mohla, jem tekvice každý boží deň. Ono.. nikto mi to nezakazuje, ale jednostranná strava organizmu ešte nikdy neprospela a tak sa snažím to aspoň v rámci možností striedať. Čo však v prípade, keď máte plný balkón tekvíc (a vzduchoprázdnu peňaženku..)? Hľadám preto aspoň iné kombinácie a variácie na recepty s týmito oranžovými krásavicami.
Tak napríklad pridaním cíceru do šalátu sa tento pokrm stáva ešte výživnejším, plnohodnotnejším, uspokojivejším. Nehovoriac o tom, koľko cenných látok sa v nich nachádza. A ak ich upravíme do najchrumkavejšej a správne korenenej podoby, úspech je zaručený. To isté platí o kele. Možno to nie je zelenina, ktorá by stála na popredných miestach hitparád, ale nemôžeme mu uprieť neoceniteľné vlastnosti a prínosy. Naviac, stačí správne zvoliť metódu spracovania a uvidíte, aká to vie byť delikatesa!
A keď už sme u nich, pochopiteľne tu zaúraduje avokádo. Tieto prirodzené tuky sú tým najlepším, čo môžete vášmu ťažko skúšanému ja dožičiť. Nástrahy počasia na nás číhajú na každom kroku, nehovorím o tom, že v snahe zarobiť si aspoň na slanú vodu (a všetky tieto dobroty) to často preháňame v práci, žijeme v strese a napätí, nemáme chvíľu pokoja a keď si už myslíme, že doma nájdeme útočisko a aspoň na pár minút si budeme môcť oddýchnuť, po otvorení dverí sa na nás napríklad zhrnie kŕdeľ detí, jeden podobne frustrovaný životný partner, klbko domácich miláčikov a často i iní rodinní príslušníci, či spolubývajúci. No jeden by sa z toho zbláznil, však?
A tak je len a len dobre, ak útočníkom nedáme šancu a naplníme svoje taniere kvalitnými potravinami.
Mimochodom, celý šalát je vegan friendly, takže ak ste naladení na túto nôtu, budete spokojní. Veď čo už môže byť zlé na sladkastej tekvici, ktorej tóny podporí štipka škorice a výrazná chuť mletej údenej papriky? Podobné koreniny na ucelenie chodu ochucujú aj cícer, navyše ale nesmieme zabudnúť na cesnak, trochu čili vločiek, pár kvapiek citrónovej šťavy a mletého koriandra. Je to moja nepriestrelná kombinácia čo sa týchto strukovinových guľôčok týka. Potom s nimi šup do rúry a piecť do extra chrumkavej podoby. Nech má ten šalát bohatú štruktúru!
Kel odporúčam trochu predvariť, myslím si, že je tak ľahšie stráviteľný, ale ak na to nemáte čas alebo ste jednoducho príliš pohodlní, kašlite na to, len ho poriadne premasírujte v zálievke a bude mäkký a poddajný.
Keď som už nakriakla tú štruktúru, lahodné, krémové avokádo čo sa len tak rozplýva na jazyku je skoro povinnosť! Naozaj neodporúčam vynechávať ho, je to správne pojítko medzi ostatnými zložkami. Nuž a na záver, taká paradajka dodá nielen farbu, ale i čerstvosť a sviežosť. To je to čo chceme!
  • časť maslovej tekvice
  • štipku škorice, mletej údenej papriky a granulovaného cesnaku
  • hrudku masla
  • ⅓ šálky cíceru, v suchom stave
  • opäť štipku škorice, granulovaného cesnaku, mletej údenej papriky + mletého koriandra, paprikových vločiek + šťavu z citrónu podľa potreby, soľ a mleté čierne korenie
  • paradajku
  • balenie kučeravého kelu alebo podľa potreby
  • 1-2 PL olivového oleja + 2 Čl citrónovej šťavy + 1 strúčik cesnaku + koreniny podľa chuti (aj všetky vyššie uvedené) + voliteľne 1 ČL tahini sezamovej pasty
Cícer na noc namočíme napučať, na druhý deň ho zlejeme a v novej vode uvaríme do mäkka. Scedíme a v miske zmiešame so všetkými koreninami s kúskom masla. Rozprestrieme ho na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie je chrumkavý a zlatistý. 
Tekvicu nakrájame, rozložíme na plech (k cíceru, ak sa zmestí), ochutíme koreninami, obložíme maslom a pečieme pri tej istej teplote 10-15 minút, kým nie je mäkká. 
Kel natrháme na kúsky (zbavíme hrubej stredovej stonky) a dáme do hrnca s vodou. Privedieme k varu a varíme len 3-5 minút, kým nie je poddajnejší. Preložíme ho do veľkej misy, zalejeme olejom, citrónovou šťavou, tahini pastou a pridáme prelisovaný cesnak s ďalšími dochucovadlami. Dobre premiešame aby nasiakol zálievkou. 
Následnej všetko zostavíme na jeden tanier: na lôžko kelu rozložíme kusy tekvice, rozhodíme cícer, pridáme nakrájané plátky avokáda a paradajky a môžeme ešte preliať zvyšnou zálievkou, ak ostala v mise z kelu. Podávame s plátkom citrónu. 







Neviem, ako ste na tom vy, ale osobne som v pondelok nepoužiteľná. Neviem prečo, nie je to tým, že by som dlho ponocovala a potom nebola schopná vstať. To mi nerobí problém. Ale za ten víkend sa akosi organizmus z Go-Go-Go módu konečne nastaví na pokojnejšiu frekvenciu a potom sa mu nedarí dostať naspäť do tempa. Ale v tomto asi nie som ojedinelá, všakže?
Ako vy bojujete s takýmito stavmi? Máte zaručený recept? Sem s ním, musím bezpodmienečne vyskúšať!
Mimochodom, šalát možno pohodlne zabaliť do misky a preniesť podľa potreby. Ako? To sa dočítate v >>tomto<< príspevku (posledný tip na bentó).